COURAGE

prepájame zbierky

Zbierka Plagátu a grafického dizajnu Slovenskej národnej galérie (SNG) vznikla v roku 1962 prevzatím konvolút plagátov a ostatnej ako propagačnej úžitkovej grafiky z Vysokej umelecko-priemyselnej školy v Prahe.  Tým pádom sa nejedná o zbierku, ktorá vznikla primárne za účelom združovania protirežimných umeleckých diel. Zbierka však ponúka bohatý prehľad oficiálnej slovenskej grafickej tvorby, kde je možné, najmä po roku 1968, nájsť mnohé nesúhlasné prejavy umelcov vo vzťahu k režimu a grafickú tvorbu tých, ktorým nebolo umožnené tvoriť počas 70. rokov. Zbierka dnes pozostáva z viac ako 3000 umeleckých diel, pričom každý rok získava nové akvizície v závislosti od výstav a kurátorov, čím zbierka predstavuje prierez grafickým umením na Slovensku celého 20. storočia. 

Dokumenty v zbierke Tlačiareň Krumpholc boli vytlačené v priebehu 70. a 80. rokov v tajnej tlačiarni, ktorá sa nachádzala v dome (v pivnici) pána Jana Krumpholca (1927 – 2010) v Radíkove (dnes mestská časť Olomouca). Jan Krumpholc je bývalý politický väzeň. V roku 1950 bol odsúdený vo vykonštruovanom procese na trest odňatia slobody 25 rokov pre trestný čin velezrady a rozvracania republiky. V roku 1969 bol prepustený na amnestiu. V jeho tajnej tlačiarni bol ručný cyklostyl, na ktorom rozmnožoval náboženskú, ale aj inú zakázanú literatúru. Rozmnožoval tiež rôzne tlačoviny, venované tematike porušovania základných ľudských práv a občianskych slobôd v Československu.

The National Museum-Memorial to the Victims of Occupation “Prison on Lonskogo Street” has a small, but growing, archival collection. A detention facility used by the Polish police, the Nazi and Soviet occupational regimes, and lastly the KGB, this museum-memorial has a storied past. The building was used by regional state security services (SBU) as a prison until 1996. After the local community caught wind of a plan to allow developers to build on the site in 2006, activists mobilized to transform the prison into a site commemorating the thousands of prisoners executed by the NKVD in 1941 as the Red Army fled from advancing Nazi forces, and those incarcerated here in the decades that followed.

Curators have amassed 2,000 items since the museum’s opening in 2009. In addition to World War II propaganda from Nazi and Soviet forces, it holds the personal belongings of political prisoners and detainees—letters, personal documents, and samizdat publications used to prosecute dissidents, artists, and human rights activists in Lviv and its surrounding environs in the 1960s and 1970s. The latter is an ad hoc collection of about 50 items described in the rest of this entry, which includes embroidery, rosaries made out of bread, and other materials created by prisoners serving out lengthy sentences in Siberian labour camps under Brezhnev. Situated within the larger context of the museum-memorial’s holdings, these materials about Lviv’s dissidents is important for understanding the Soviet Union’s treatment of its most intransigent opponents well into the Brezhnev era.