alternatívne formy vzdelávania
alternatívne životné štýly a každodenná rezistencia
avantgarda, neoavantgarda
cenzúra
demokratická opozícia
divadlo a múzické umenia dozor
emigrácia/exil
film filozofické/teoretické hnutia folklór
hnutie za ľudské práva hudba kritická veda
kultúra mladých
literatúra a literárna kritika
menšinové hnutia
mierové hnutie
nezávislá žurnalistika
náboženský aktivizmus
národnostné hnutia národné hnutia ochrana životného prostredia
odporcovia vojenskej služby
populárna kultúra
samizdat a tamizdat sociálne hnutia stranícki disidenti umenie nových médií undergroundová kultúra
vedecká kritika
vizuálne umenia
výtvarné umenie
ľudia, ktorí prežili perzekúcie zo strany autoritárskych/totalitných režimov
študentské hnutie
ženské hnutie
artefakty
film
fotografie
grafiky
hudobné nahrávky
iné
komiksy a karikatúry
nábytok
obrazy
odevy
právna a/alebo finančná dokumentácia
publikácie rukopisy
sochy spomienkové predmety
video záznamy vybavenie
zvukové záznamy úžitkové umenie ďalšie umelecké diela šedá literatúra
The establishment of the Béla Balázs Studio was initiated by young film professionals in 1959, but it was officially founded only in 1961. It served as a training studio for freshly graduated filmmakers, where they could make films that were not produced to be screened. Through its board, which consisted of elected members of the Studio, the BBS enjoyed partial autonomy over the redistribution of the yearly budget. Beginning in the 1970s, they started to involve “outsiders” in the activities of the studio, which became increasingly marked by two parallel tendencies: engaged forms of documentary and experimental analysis of the language of cinematography.