Slovenská národná galéria bola založená zákonom Slovenskej národnej rady č. 24 z 29. júla 1948. Prvou výstavou bola Výstava obrazov starých majstrov zo zbierok SNG (1949). Na európske pomery galéria vznikla pomerne neskoro ako vyústenie slovenských povojnových ambícií, ktoré presadzoval predovšetkým Ladislav Novomeský, v tom čase povereník pre školstvo, vedu a umenie. Historicky sa tvorila a profilovala ako tradičné múzeum krásnych umení domácej, ale aj širšej, európskej proveniencie, pričom od začiatkov jej vývoja dôležitú úlohu predstavovalo zberateľstvo diel 20. storočia ako aj mapovanie živej umeleckej kultúry. Počas nasledujúcich rokov sa jej rozsah rozšíril na ďalšie sféry vizuálnej kultúry: obohatila svoju činnosť o akvizície artefaktov úžitkového umenia, priemyselného výtvarníctva, fotografie a scénografie, ako aj mapovanie špecifického fenoménu insitného umenia, neskôr sa jej zberateľský program rozšíril o artefakty spojené s vývojom architektúry a o iné médiá. 
Činnosť SNG sa teda spočiatku zameriavala na akvizíciu, výskum, záchranu a prezentáciu kultúrneho dedičstva najmä vo všetkých výtvarných disciplínach, v maliarstve, sochárstve, kresbe a grafike. K nim sa postupne pripájali i ďalšie oblasti tvorby. Roku 1960 sa akvizičná činnosť SNG rozšírila aj o artefakty úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, od roku 1965 o diela insitného umenia (získavané prostredníctvom medzinárodných prehliadok - Trienále insitného umenia), neskôr o oblasť scénografie a umeleckej fotografie. Od roku 1986 sa profiluje zbierka architektúry (štúdie, projekty, modely) a od r. 1990 kolekcia intermediálnych tendencií. Celý fond SNG pozostáva z cca 70 000 diel a zberateľský záujem je sústredený predovšetkým na myšlienku identifikácie s minulosťou Slovenska, s jeho kultúrnym dedičstvom. Ťažisko spočíva v orientácii na oblasť domáceho umenia, t. j. umenia slovenskej proveniencie a umenia na Slovensku. 
Dnes SNG - popri komplexe objektov v Bratislave, ktoré tvorí pôvodný objekt barokových Vodných kasární s modernou prístavbou (tzv. premostenie) a Esterházyho palác - tvorí sieť štyroch vysunutých pracovísk: Zámok Zvolen, Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Galéria insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.
Detaily o fungovaní Slovenskej národnej galérii sa nachádzajú vo výročnej správe z roku 2016 v Notes.