Zbierka predstavuje prierez slovenským plagátom a grafickým umením počas celého 20. storočia a obsahuje približne 3,125 umeleckých diel, čo z nej robí jednu z najrozsiahlejších zbierok Slovenskej národnej galérie.
Tým, že ide o užitkové umenie a výstavy plagátov sa tešia veľej obľube, je zbierka často využívaná ako súčasť výstav. Často si akvizície tejto zbierky požičiavaju na samostatné výstavy iných umelcov, napr. Čunderlík (Galéria JK) alebo Altrichter (SCD). Produktový poster je stále populárny. Čo je zaujímavé na zbierke je že šesťdesiate roky sú v zbierke zastúpené autormi, ktorí sa snažili vo svojej tvorbe nadviazať na aktuálne svetové trendy v typografii, a to komponovaním plochy kresliarsky, maliarsky i pomocou fotografie: Alojz Riškovič, Čestmír Pechr, Jozef Turzo, Andrej Barčík, Ivan Štěpán, Milan Veselý, Marian Čunderlík, Peter Mandzjuk, Ján Meisner, Rudolf Altrichter, Zoltán Salamon. Z tejto generácie jedným z najzaujímavejších umelcov bol Marián Čunderlík. Čunderlík od roku 1946 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (prof. J. Mudroch), v rokoch 1948 — 1953 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení monumentálnej maľby (prof. Ľ. Fulla, prof. J. Želibský). V rokoch 1953 — 1955 sa venoval politickej karikatúre a úžitkovej grafike. V roku 1957 sa spolu s E. Špitzom zaslúžil o založenie Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave. Jeho prvá samostatná výstava, ktorá sa konala v roku 1958, bola niekoľko hodín po vernisáži z politických dôvodov zatvorená. V šesťdesiatych rokoch pravidelne vystavoval, ale po vylúčení zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov v roku 1972 odišiel z Bratislavy a žil v Demänovskej doline v osade Tri studničky, kde 1. 10. 1983 za tragických okolností zomierel. Hoci tento maliar a grafik bol od sedemdesiatych rokov dlhší čas opomínaný, rozhodne patrí medzi popredných predstaviteľov generácie, ktorej členovia vytvorili najpodstatnejšiu časť svojho diela v šesťdesiatych rokoch.
Koncom 70. rokov dochádza k nástupu generácie 1948, ktorá zasiahla do vývoja slovenskej plagátovej tvorby svojou výraznou typografikou. V zbierke sú zastúpení autori Ľubomír Longauer, Vladislav Rostoka, Pavol Choma, Jozef Dóka ml., Svetozár Mydlo, Tomáš Berka a Dušan Junek. Zbierku uzatvára pomerne rozsiahly súbor politického plagátu, na ktorého akvizíciu sa zbierka orientovala v priebehu 70. - 80. rokov: Jozef Chovan, Oto Lupták, Štefan Bednár, Ľudovít Ilečko, Milan Spál, Štefan Štefka, Ladislav Čisárik.
Jednou z najvýraznejších postáv bol Jozef Dóka ml. V roku 1976 vytvoril značku Galérie Jána Koniarka v Trnave, odkedy sa datuje jeho spolupráca s touto galériou. V roku 1982 predložil vedeniu Galérie Jána Koniareka návrh štatútu periodicky sa opakujúcej medzinárodnej súťažnej prehliadky svetovej plagátovej tvorby. Táto myšlienka sa vtedy neuskutočnila napriek kladnému prijatiu odbornej a laickej verejnosti kvôli jej spolitizovaniu totalitným režimom. Neskôr v roku 1990 spoločne s grafickým dizajnérom Dušanom Junekom opakovane inicioval, neskôr spoluorganizoval, medzinárodnú výstavu Trienále plagátu Trnava.
