COURAGE

prepájame zbierky

 Károly Kiss

Občianska uvedomelosť: Samizdat ako prostriedok a forma občianskeho odporu v období socializmu

Priestor a čas, definícia

Študijný plán sa zaoberá samizdatovou tvorbou a jej vplyvom na politické a spoločenské dianie v krajinách socialistického tábora (Sovietsky zväz spolu s východoeurópskymi krajinami) od 50. až po koniec 80. rokov. Samizdatom označujeme necenzurovanú a svojpomocne vydanú politickú a umeleckú literatúru, ktorá bola šírená napriek neustálej hrozbe trestného stíhania. Pojem samizdat prvýkrát použil ruský básnik Nikolas Glazkov spojením ruských slov, v preklade znamenajúcich „samo-publikovanie“.

Hlavný propagandistický cieľ komunistickej štátostrany: ovládnuť média a dosiahnuť absolútnu ideologickú a kultúrnu jednotu

Stavebným kameňom všetkých socialistických režimov bola absolútna nadvláda komunistickej strany, ktorá dozerala na všetky oblasti ľudského života, intelektuálne a umelecké kruhy nevynímajúc. Od Poľska až po NDR, Maďarsko či Bulharsko bol prístup k zahraničnej kultúrnej tvorbe umožnený len cez cenzúrou kontrolované médiá. Dozor nad umeleckým životom bol udržiavaný prostredníctvom štátnej televízie, rozhlasu, straníckej tlače a vydavateľstiev spolu so všadeprítomnou cenzúrou docielil vznik auto-cenzúry: autor si postupne osvojil (a následne sám používal) jazykové či štylistické prostriedky a formy komunikačných situácií, ktoré boli v súlade so štátnou ideológiou. Štátom povolené masmédiá boli prešpikované či už otvorenou alebo skrytou formou propagandy, ktorá bola vždy namierená na konkrétnu cieľovú skupinu. Šéfredaktorov menovala komunistická strana, čím sa zabezpečovala suverénna kontrola nad kultúrnym a duchovným životom. Formy cenzúry a autocenzúry sú podrobne spracované v osobitnom študijnom pláne.[1]

[1] Prvá úloha: opýtaj sa členov svojej rodiny, známych, rodičov, starých rodičov čo v období socializmu zvykli pozerať, čítať alebo počúvať v rádiu, aké kultúrne podujatia navštevovali. Ak úlohu robíš na hodine prípadne ako mimoškolskú aktivitu, analyzuj kultúrny systém, ktorý definoval životy týchto generácií.

Tvorcovia samizdatu a rozmer slobodnej voľby

Vďaka vydavateľom samizdatu začali do socialistickej spoločnosti presakovať demokratické hodnoty a zahraničné intelektuálne výdobytky. Samizdat tiež informoval o existencii alternatívnych umeleckých foriem, ktoré prekračovali rámec štátom vymedzeného kultúrneho priestoru. Hlavným popudom ich konania bola neoblomná viera v právo slobody myslenia a prejavu. Samizdat ako intelektuálny produkt, tvorili ľudia, ktorí boli presvedčení o esenciálnej hodnote slobody, čo bola ich forma protestu proti vládnemu systému. Podnetom tohto rozhodnutia mohli byť historické či politické udalosti (revolúcia v Berlíne, potlačenie Maďarského povstania v roku 1956, vpád vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa, študentské hnutia roku 1968, hnutia solidarity 80. rokov a pod.), reakcia na dlhoročný spoločenský útlak (Rumunsko za vlády Nicolae Ceauşesca, Honeckerova vláda v NDR alebo kádárovské Maďarsko), alebo ho mohol podnietiť stupeň intelektuálnej zrelosti konkrétneho človeka, zväčša dosiahnutý štúdiom či dokonca prostredníctvom súkromných rozhovorov s priateľmi a kolegami. Pod vplyvom týchto skúseností sa v človeku žijúcom v diktatúre formovalo presvedčenie, že sloboda je dôležitejšia ako život v pohodlí.

Samizdat umožňoval vysloviť názory, ktoré boli v rozpore s predstavami režimu a vytvoril priestor na slobodné vyjadrenie autorom zastávaných hodnôt. Týmto spôsobom sa začali formovať alternatívne kultúrne zoskupenia kritizujúce oficiálnu prorežimovú líniu, čo viedlo k vzniku nezávislej intelektuálnej tvorby. V rámci svojich pomerne úzko vymedzených hraníc, tento mladý kultúrny aktivizmus (subkultúra) naberal na prestížnosti a medzi členmi posilňoval pocit spolupatričnosti a jednoty. Je potrebné dodať, že jeho vplyv na členov subkultúry bol omnoho výraznejší než jeho dopad na dominantnú kultúru danej krajiny. Keďže samizdat otváral možnosti aj na šírenie opozičných politických prúdov (čo bolo dovtedy nemysliteľné), neprekvapí, že bol tŕňom v oku komunistickej nomenklatúry. Prostredníctvom svojich aktivít kritizoval aktuálny spoločensko-politický systém, narúšal stranícku propagandu snažiacu sa o ovládnutie každej stránky života a vytvoril podmienky pre vznik tzv. druhej verejnosti, ktorá otvorila priestor na šírenie protirežimového spoločenského komentáru cestou „zdola“ (t.j. „od ľudu“).

Vzťah medzi stranou a samizdatom

Stranícki predstavitelia reagovali na šírenie samizdatu rôzne a ich reakcie sa líšili v závislosti od času a oblasti.

V časoch stalinizmu a aj celé 60. roky režim ostro prenasledoval autorov samizdatu čo viedlo k represívnym opatreniam naprieč celým regiónom. V priebehu 70. a 80. rokoch sa perzekvovanie opozičných myšlienok postupne zmierňovalo, a prejavy iných názorov tak začali čoraz viac vyvierať na povrch tými najrôznejšími spôsobmi. Od čias nástupu doktríny mierového súžitia s kapitalistickými štátmi, predstavitelia komunistických strán nahradili brutálne represie opatrnejšou politikou, aby zbytočne nepoškodzovali reputáciu socializmu na Západe. Napríklad v Maďarsku bolo v druhej polovici 80. rokov bezohľadné policajné násilie veľmi vzácne (zatiaľ čo v 70. rokoch predstavovalo pomerne bežnú metódu demonštrácie moci vo všetkých krajinách v rámci bloku). Ako poznamenal Bálint Nagy, jeden z autorov samizdatu: „Bola to obrana dobrého mena socializmu, nechceli žiadne škandály.“ Treba však dodať, že rozsah, poslucháčstvo a význam samizdatu sa v jednotlivých krajinách výrazne líšili. Konečný efekt závisel od stupňa represií v danej krajine, od postoja majoritnej spoločnosti k ľuďom s „iným“ zmýšľaním a tiež od miery distribúcie samizdatových textov. Keď opätovne použijeme príklad Maďarska, najväčšie samizdatové noviny Beszélő (Hlásateľ) vychádzali v náklade 2000 výtlačkov, zatiaľ čo Poľská Solidarita dosiahla náklad 500 000 kusov. Naopak v NDR, Československu a Rumunsku sa v tom istom čase zostril stranícky útlak, ktorý pretrval až do konca 80. rokov.

Aké metódy protiopatrení využíval stranícky aparát proti tvorcom samizdatu?

Autori samizdatu boli pod policajným dozorom a pravidelné domáce prehliadky či policajné obťažovanie neboli žiadnou výnimkou (pre ilustráciu: 10-12 členné tímy vyšetrovateľov v denných i nočných hodinách monitorovali každý ich krok, odpočúvali ich telefóny a často celé domácnosti. Bežnou metódou bolo aj nasadenie tajných agentov, ktorí sa vydávali za dobrých kamarátov, ale v skutočnosti zaznamenávali ich činnosť). Rafinovanejšou formou zastrašovania ako provokovanie policajným dozorom bola hrozba verejným súdnym procesom, pretože s inkriminovanou osobou sa potom mohlo zaobchádzať ako s bežným zločincom (napríklad Gábor Demzsky strávil v policajnej väzbe tri roky, kým ho nakoniec odsúdili na šesť mesiaciov väzenia). Kradmé okliešťovanie slobôd jednotlivca bol tiež spôsob ako spacifikovať opozíciu: autorov a distributérov samizdatu mohli kedykoľvek vyhodiť zo zamestnania a často sa stávalo, že boli bez zrejmého dôvodu zatknutí a nejaký čas držaní vo vyšetrovacej väzbe. Nemohli vlastniť pasy, ich práva boli rôznymi spôsobmi administratívne obmedzované a dokonca sa stávalo, že boli prinútení absolvovať psychiatrické vyšetrenie.

Keďže povzbudzovanie slobodného vyjadrenia vlastného politického názoru a presadzovanie nezávislého myslenia mohli inšpirovať k vzniku nových politických vízií, pre komunistických pohlavárov samizdat predstavoval jasnú hrozbu. Samizdatová kultúra, ktorá v podstate zahŕňala len úzky okruh intelektuálov, tak bola v centre pozornosti tých najvyšších komunistických funkcionárov. Aj keď prejavy nesúhlasu nemohli úplne potlačiť, zamerali sa na postupné trieštenie a paralyzovanie činnosti opozície a činnosti druhej verejnosti. Autorov tiež nepriamo vydierali, a to postavením pred voľbu: buď budete prorežimový a úspešne publikovať alebo vás zakážeme. Prax bola taká, že tí, ktorí nepublikovali v zahraničí alebo neboli usvedčení z písania samizdatu mali väčšie šance, že ich diela nakoniec uzrú svetlo sveta. Táto „salámová taktika“ umožnila kontrolu nad literárnou tvorbou aj bez zavedenia otvorenej cenzúry, a to zaužívanou (a úspešne osvojenou) praxou autocenzúry. Autocenzúra dokazuje mieru internalizácie spoločenských tabu (tém zakázaných komunistickou stranou) v každodennom prežívaní jednotlivcov. Takto bola dosiahnutá úzka spojitosť medzi režimom a intelektuálnou elitou, a to za zachovania ilúzie nezávislosti intelektuálneho diskurzu a názorovej plurality v spoločnosti.

Práve proti procesu autocenzúry bojovali intelektuáli samizdatom – jeho základnou myšlienkou bola snaha písať slobodne bez nátlaku cenzúry, a žiť bez konformného diktátu štátostrany. Vznik a následné šírenie opozičných myšlienok boli umožnené existenciou a fungovaním druhej verejnosti. Autori samizdatu si tiež museli uvedomovať, že zostanú len akýmsi „súkromným“ hnutím. Ich kultúra sa nikdy nestala masovou, a až postupne sa zhoršujúca ekonomická situácia a klesajúci životný štandard prinútili verejnú mienku rozmýšľať nad novou politickou alternatívou.

Technické aspekty samizdatu

Samotnému publikačnému procesu predchádzalo vybudovanie technickej infraštruktúry. Tá zahŕňala celý maratón príprav, produkcie a distribúcie, ktorý prebiehal na pozadí neustáleho hazardovania so slobodou. Všetci aktéri mohli byť kedykoľvek odhalení políciou.

Po formálnej stránke, za samizdat možno považovať rukou prepísanú tlač, knihu napísanú na uhlíkovom papieri, písacom stroji či cyklostyle (rozmnožovacom stroji), ba dokonca texty vytlačené v klasickej tlačiarni.[1]

[1]Nájdi príklad každej formy samizdatu pomocou informácii a dokumentov z tvojej krajiny. Výsledky spracuj do prezentácie, ktorú odprednášaš svojim spolužiakom.

Vasyl Stus: Veselý cintorín 

Okrem rukopisných kópií mohol byť samizdat duplikovaný aj prostredníctvom písacieho stroja a indiga. Keďže stranícki funkcionári chceli tvorcov samizdatu čo najskôr odhaliť, zhromažďovali šablóny z písacích strojov, ktoré im pomohli identifikovať autora. Neskôr, písacie stroje vystriedal cyklostyl. Techniku cyklostylu možno opísať nasledovne: základný text, ktorý bol vopred napísaný na písacom stroji, sa veľmi jednoducho okopíroval pomocou atramentu a rotujúceho bubienka, čím sa výrazne zrýchlila produkcia.

Medzi ďalšie typické metódy patrila sieťotlač. Jej fungovanie možno popísať ako akési kopírovanie cez šablónu natiahnutú cez rám. Spomenuté metódy predpokladali zvládnutie používania primitívnych nástrojov (orámovanie obrazu, sieťotlačový nylón, sieťotlačový atrament, dávkovanie atramentu, výroba šablón, klincová zbíjačka atď.), čo tvorcovia samizdatu museli zvládnuť v provizórnych podmienkach, väčšinou zavretí v pivniciach či na povalách opustených dedinských sídel. Výsledný produkt preto býval napohľad neveľmi kvalitný, ale vďaka pútavému obsahu nebolo ťažké nájsť kupca i pre ťažšie čitateľné texty. Technika sieťotlače bola rozšírená najmä v regióne od Poľska po Maďarsko. Šablóny a vyradené stroje, papier či atrament prepašované zo Západu boli veľmi vzácne.

V 80. rokoch sa vyskytli aj prípady, kedy polícia skúsila odhaliť členov či veľkosť skupiny využitím návnady. Spomenuté prístroje ponúkla podozrivým osobám ako „dar“. Niekedy sa stalo, že samizdatoví aktivisti takto ponúknuté nástroje prijali (napríklad papier či atrament, ktoré nastrčení agenti opísali ako kradnuté, avšak v skutočnosti pochádzali z policajného skladu), ale vďaka promptnému prerušeniu kontaktov, nakoniec nástroje získali bez ujmy.

Produkcia, písanie, skladovanie a distribúcia samizdatu by neboli možné bez konšpirácie (organizovanie plánu v utajení). K chybe mohlo dôjsť kedykoľvek, nad tvorcami samizdatu sa tak neustále vznášala hrozba zatknutia a následných perzekúcií. Úlohy boli preto rozdelené medzi jednotlivé skupiny a ich členov, a celá akcia prebiehala s čo najväčšou opatrnosťou aby nevzbudili podozrenie.

Rozhodnutiu napísať samizdat často predchádzala nejaká podnetná hodina na vysokej škole či súkromná konverzácia medzi priateľmi či intelektuálmi. Novátorské myšlienky vyjadrené pri takýchto stretnutiach potom neskôr členovia rôznych subkultúrnych skupín prepísali do textovej formy. Tieto hnutia boli sledované políciou najčastejšie prostredníctvom nastrčených agentov, ktorí zaznamenávali informácie o ich aktivitách. Fotografie zachycujúce priebeh tohto procesu si môžete pozrieť prostredníctvom Courage databázy na webovej stránke MozgóVilág: : https://mozgovilagfmc.tumblr.com/

Texty boli najprv písané anonymne, pod pseudonymom alebo zašifrované, čo malo chrániť zamestnaných členov skupiny pred konsekvenciami. Niektoré z textov však boli publikované pod skutočným menom autora, jeden prípad sa vyskytol v Maďarsku v roku 1978.

Po úspešnom vytvorení samizdatu predstavovala ďalšiu náročnú skúšku jeho distribúcia, ktorá si vyžadovala veľký stupeň utajenia a konšpirácie. Samizdat bol distribuovaný počas konania tzv. samizdatových butikov: zvyčajne sa organizovali u niekoho v byte, ale mohli sa uskutočniť aj na pracovisku, knižnici či univerzite. Ak niekoho prichytili, nasledovalo vyšetrovanie, pri ktorom boli skonfiškované všetky nájdené knihy, rukopisy či texty. Celý proces prebiehal za prítomnosti svedkov a za dodržania formálnych postupností policajného vyšetrovania. Skonfiškované texty boli následne strana po strane zaznamenané, takže sa nemohlo stať, že by do nich polícia alebo kontrarozviedka niečo neskôr pridala, prípadne do nich niečo dopísala. Distribúcia prebiehala tiež anonymne, mená zákazníkov boli napísané iniciálami, prípadne sa použili opäť pseudonymy. Keďže po „zakázaných knihách“ bol veľký dopyt, z vydávania samizdatu sa stal celkom slušný biznis. Samozrejme, ak niekoho chytili, či už tvorcu alebo distribútora, s celým ziskom sa mohol rozlúčiť.

Charakteristika obsahu samizdatovej tvorby

Rozsah samizdatových textov sa pohybuje od stručných, párstranových komentárov cez politické, sociologické či filozofické traktáty až po celé romány a analýzy. Po obsahovej stránke môžeme definovať okolo 16 kategórii, zahŕňajúcich široké spektrum námetov od spoločenských aktualít po pornografiu. Vďaka dôkladnému skúmaniu samizdatových textov sa vykryštalizovali tri hlavné témy: 1) texty zoberajúce sa problematikou Marxizmu 2) Liberalizmus a ľudské práva a napokon 3) texty komunikujúce patrioticky a nacionalisticky orientované témy. Ku koncu 80. rokov začali nacionalisticky ladené texty naberať na význame a ich obsah bol často prepojený s národnými otázkami či problematikou ľudských práv.

Medzi najviac tabuizované témy patrili komentáre aktuálneho politického diania, napr. postoje k maďarskej revolúcii z roku 1956, Charta 77, hnutie Solidarita atď. Objavili sa aj texty pojednávajúce o náboženských veciach, chudobe, vyradení zo spoločnosti, národných otázkach, problematike menšín, možných politických alternatívach či iné demonštrácie nezávislého myslenia. Medzi diskutované témy neskôr prenikla aj otázka založenia opozičných hnutí, formovaných na princípoch solidarity a komunity, čo začalo byť pre miestnych komunistických funkcionárov krajne ponižujúce. Na tento vývoj zareagoval Ústredný výbor Komunistickej strany Maďarska, ktorý v roku 1984 rozhodol o obmedzení verejných aktivít „malej ale politicky silnej opozície“. Zákrok proti samizdatovému hnutiu prebehol pod dohľadom ôsmich členov Ústredného výboru, čo naznačuje, akú mieru dôležitosti komunisti pripisovali tomuto fenoménu. Samizdatoví autori na tento krok zareagovali po svojom – bez škrupúľ okomentovali dianie v Sovietskom zväze a socialistických krajinách a poukázali na vzťah medzi spravodlivosťou a ochranou štátu. Kritike sa nevyhli ani najvyšší stranícki predstavitelia. Rozpútala sa veľká diskusia o cenzúre, autocenzúre či konformnom postavení intelektuálov spojená s kritikou rozvratných snáh režimu.

Samizdatová hra 1

Trvanie aktivity: Ak bude hra zadaná ako mimoškolská aktivita, trvať môže týždeň a viac, v závislosti od počtu účastníkov.

Pravidlá hry: Hra sa môže uskutočniť aj počas vyučovania (pod dohľadom učiteľa) s tým, že iba účastníci hry môžu poznať pravidlá. Nie je povolené žiadne agresívne správanie a jednotliví účastníci musia byť voči sebe vždy úprimní. Ak ťa chytia, musíš priznať kde a ako sa to stalo!

Predstav si, že si s niečím nespokojný (nápady napíš na kartičky, napríklad mizivá sloboda tlače, názoru, represie, neexistencia demokracie, sloboda vierovyznania, systém jednej strany atď.)

S vybraným problémom chceš všetkých oboznámiť. Obsah informácie zhrň do troch viet a pošepkaj ich do ucha spoluhráča sediaceho vedľa teba. On následne posunie správu ďalšiemu spoluhráčovi. Na konci kola posledný hráč nahlas vysloví informáciu, ktorú obdržal, pričom ty následne zopakuješ pôvodnú správu. Hra poukazuje na skutočnosť, že pôvodná informácia má tendenciu skomoliť sa počas šírenia ústnym podaním.

Po tomto úvodnom kole napíš na kartičku iný problém a popremýšľaj, ako ho úspešne rozšíriť medzi ostatných účastníkov bez toho, aby bol jeho obsah dezinterpretovaný počas cesty.

Učiteľ v tejto hre reprezentuje komunistickú stranu a má právo dvakrát počas hry prehľadať ruksaky, lavice či vrecká účastníkov, samozrejme bez predchádzajúceho varovania. Ak objaví nejaký kompromitujúci materiál, odhalený hráč vypadáva z hry.

• Napíš svoj problém na kartičky, ktorých počet zodpovedá počtu hráčov (celá hra trvá týždeň, ak však hráte hru počas hodiny, úlohou ostatných študentov je držať ťa pod dohľadom. Ak ťa odhalia, prehrávaš).
• Pokús sa presvedčiť ostatných študentov, aby ti pomohli urobiť kópie pôvodnej informácie. Ak ťa učiteľ odhalí, znamená to, že ťa niekto zradil a tým pádom si prehral. Čím viac študentov sa ti podarí nalákať na svoju stranu, tým viac bodov získaš (na konci hry prediskutujete, aký je podľa vás optimálny počet aktérov zahrnutých do tvorby samizdatu).
• Ak ťa niekto prichytí pri komunikovaní svojej informácie druhému, prehrávaš. Zváž použitie konšpiračného rozhovoru na šírenie tvojej informácie.
• Na konci týždňa skús rozšíriť svoju informáciu po celej škole. Ak ťa prichytia pri roznášaní letákov, prehrávaš.
• Zisti koľko študentov počas hodiny/týždňa/mesiaca prehralo a či sa niekto dokázal poučiť z chýb ostatných. Tiež popremýšľaj, aké techniky si využil na produkciu a šírenie svojho textu.

Po diskusii si prezri databázy COURAGE a nájdi podobnosti/spojitosti medzi hrou a reálnymi skúsenosťami.

Samizdatová hra II.

Koncepcia hry: mimoškolská aktivita

Plán hry: Rozdeľte sa do skupín po troch. Každý nech si vyberie konkrétne desaťročie (presnú koncepciu hry vyberie učiteľ, pretože jej výber sa môže líšiť v závislosti od krajiny a regiónu).

Každá skupina pripraví tzv. SWOT analýzu (výhody, nevýhody, možnosti a nebezpečenstvá) tvorby samizdatu: na čo bolo vôbec dobré rozbehnúť túto akciu? Aké riziká museli podstúpiť? Čo im hrozilo? atď. Po dokončení swot analýzy pripravte o vami zvolenom období prezentáciu, ktorú odprednášate ostatným skupinám. Rozhodnite, či by ste sa pustili do tvorby samizdatu a ak áno, aký postup by ste zvolili.

Samizdatová hra III.

V rámci svojich mimoškolských aktivít skús v databázach Courage nájsť tri príklady samizdatu a troch jeho autorov z rôznych období. O svojich výsledkoch priprav prezentáciu a skús definovať charakteristické črty samizdatovej tvorby v jednotlivých etapách. Zo zhromaždeného materiálu vyskúmaj, aký bol vplyv a význam tejto tvorby v rôznych desaťročiach.

Nájdi príklad každej formy samizdatu pomocou informácii a dokumentov z tvojej krajiny. Výsledky spracuj do prezentácie, ktorú odprednášaš svojim spolužiakom.

http://cultural-opposition.eu/courage/individual/n12768 na tomto linku nájdeš popis výstavy, ktorá túto tému detailne rozoberá a tiež jej výslednú publikáciu, http://cultural-opposition.eu/courage/individual/n175, tu nájdeš zbierku samizdatovej tvorby z chorvátskeho archívu, http://cultural-opposition.eu/courage/individual/n12378, tu materiál k českému samizdatu Vokno, http://cultural-opposition.eu/courage/individual/n3976, a tu ďalšie príklady českého a poľského samizdatu. Cez webovú stránku je možné vyhľadať aj ďalšie ukážky.

Uveď príklady dôvodov pre toto rozhodnutie zo života autorov samizdatu pochádzajúcich z tvojej krajiny, pozri napr. súkromnú zbierku Gábora Klaniczaya http://cultural-opposition.eu/courage/display/n42006, http://cultural-opposition.eu/courage/display/n27190.

Hry