COURAGE

prepájame zbierky

 Barbara Hegedüs

Punk

Punk je hudobný žáner a taktiež subkultúra, výrazne odlišná od tej mainstreamovej. Punk sa formoval okolo rokov 1975 – 76 v Londýne a New Yorku, súbežne so vznikom britskej skupiny Sex Pistols a americkej skupiny Ramones. Kľúčový vplyv na stredoeurópsku scénu mala v tej dobe začínajúca kariéra „kmotry punku“ Patti Smith. Punková hudba a s ňou spojený životný štýl oslovovali najmä nespokojnú mládež, ktorá vnímala ekonomickú krízu, nezamestnanosť a iné závažné sociálne problémy. Svojou hudbou a prístupom chceli vytvoriť akýsi protipól spoločenským, kultúrnym, ako aj hudobným normám. Hnutie odmietalo populárnu kultúru,konzervatívnosť, hipisákov a oslavovalo anarchistické sociálne zriadenie. Hnev, neprispôsobenie, nekompromisný prístup a provokatívne obliekanie boli typickým prejavom vystretého punkového prostredníka. Punkovú hudbu môžeme veľmi stručne charakterizovať jednoduchou formou a divokým pódiovým prejavom.

Punk v socialistických krajinách

Napriek opatreniam socialistickej štátnej moci hnutie koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov preniklo do východných a stredoeurópskych krajín. Prvá generácia pankáčov vyrastala socializme a tak chtiac-nechtiac prijímala jeho štruktúru fungovania. Keď sa na ne pýtali rodičov, častá odpoveď v podobe mlčania len rozdúchavala ich vnútorný oheň. Punková mládež v rôznom rozsahu konfrontovala vtedajšie zriadenie. Odmietala apolitickú apatiu staršej generácie, občiansku podriadenosť režimu a štátnemu dozoru. Jednoducho túžili po inom živote. Ich oblečenie provokovalo a podľa vzoru svojich západných predchodcov nosili roztrhané veci, „ťažké“ topánky a zodraté kožené bundy tzv. „Sidovky“. Hlavy im často zdobili natupírované „číra“ podľa vzoru Irokézov a zicherky v ich oblečení sa počítali na desiatky.

Už od začiatku videli komunisti v pankáčoch hrozbu „západných chuligánov“ a snažili sa udržať ich pod kontrolou rôznymi spôsobmi. V médiách skúšali diskreditovať kapely a ich fanúšikov ako nositeľov „zhubných“ hodnôt a koncerty často ukončoval policajný zásah. V okolí kapiel sa nie zriedkavo pohybovali informátori. V najvypätejších situáciách polícia na koncertoch zatýkala v publiku i na pódiu a občas došlo aj na súdne procesy, po ktorých skončili hudobníci vo väzení. Výstredná mládež takto vedome riskovala pod hrozbou problémov v škole, či neskôr v práci. Mnohí boli vystavení neustálemu obťažovaniu na verejnosti, v škole a na každom kroku sa museli bezdôvodne identifikovať. Mierne pokrčenie či nebodaj natrhnutie občianskeho preukazu (ktorý bol samozrejme z jemného papiera) bol často dôvodom buzerácie a ponižovania.

Kapely

Aj keď sa politická klíma strednej a východnej Európy v osemdesiatych rokoch zmiernila, rebelská povahu punkovej scény a jej kapiel bola neustálym tŕňom v oku úradov. Prvé poľské skupiny vznikali v roku 1978: vo Varšave to boli The Boors, Kryzys, Tilt, Deadlock a v tazvanom Trojmeste (Gdaňsk, Sopot, Gdyňa) to boli Speedboats. Vo Vroclave Poerocks. Poľský punk bol úzko prepojený s neo-avantgardnými umeleckými skupinami, študentskými klubmi, galériami a o politiku sa zaujímal skôr okrajovo. Punk sa stal v Poľsku masovým hnutím začiatkom osemdesiatych rokov so zavedením stanného práva. Niekoľko zakladateľov a hlavných predstaviteľov scény emigrovalo pre neustále sa zväčšujúcu kontrolu orgánov, skupina Brygada Krysys (Krízová Brigáda) bola pre svoj nevyhovujúci názov zakázaná. Československá kapela FPB vystupovala pod rôznymi názvami, aby zmiatla tajnú políciu, pod ktorej neustálym drobnohľadom sa nachádzala.

V NDR (Východné Nemecko) bol pre príslušné úrady „punkový problém“ prioritou. Nemecká tajná polícia (Stasti, vyslov: Štási) pravidelne pozorovala a vypočúvala hudobníkov, medzi ktorými mala taktiež svojich informátorov. Skupina Planlos (Bez plánu), sformovaná v roku 1980 bola jednou z prvých punkových skupín v NDR. Jej frontman Michael Boehlke neskôr hovoril o neustálom obťažovaní zo strany polície. Schleim-Keim vznikli v roku 1981 a z ich spolupráce s inými hudobníkmi vznikol v roku 1983 prvý punkový album vo Východnom Nemecku, DDR von unten (NDR, z dola 1983). Albumu sa podarilo dosiahnuť mierny úspech v západnom Nemecku, no v NDR sa distribuoval len na kopírovaných páskach. Stasti o celom procese vedeli, no zasiahli až keď bol album hotový. Členovia Schleim-Keim Klaus a Dieter Ehrlich boli zatknutí a Dimitri Henemann dostal zákaz opustiť územie štátu.

Úrady taktiež nešetri ani kapelu L’Attentat (založenú v roku 1983). Dvaja členovia kapely, spevák Berndt Stracke a basgitarista Maik Reichenback boli zatknutí a putovali do väzenia. Až po páde režimu vyšlo najavo, že ich vlastný spoluhráč, gitarista Imad Majid bol zodpovedný za uväznenie Reichenbacha a Strackeho, keďže bol neoficiálnym zamestnancom Ministerstva národnej bezpečnosti.

V Sovietskom zväze začala byť punková kultúra populárna najskôr v Lotyšsku. Prvá punková kapela, Akla Zarna (slepé črevo) vznikla v roku 1985, ale v roku 1987 sa premenovala na Inokentijs Marpls. Oni, ako aj ostatné skupiny punkovej scény mali neustále problémy s režimom, televízna relácia, ktorá sa venovala Inokentijs Marpls bolo cenzurovaná ešte v roku 1989.

Prvá Juhoslovanské punkové skupiny boli slovinskí Pankrti (1977) a chorvátsky Paraf (1976). Československý punk naštartovala skupina Extempore, piesňou Libouchec, v ktorej Mikoláš Chadima používal expresívne výrazy, neprijateľné pre štátnu moc, ktorá (aj) pre ne chcela dať ich autora zatknúť. Koncert kapely Energie G bol rozpustený a kapela sa rozpadla pre neustále konflikty s políciou.

Prvá Maďarská punková kapela Spions vznikla v roku 1977 a dokopy odohrala v Maďarsku tri koncerty. Dva z nich sa zrušili, „oficiálnym“ dôvodom boli technické problémy. Frontman kapely Gergely Molnár, ktorý neskôr emigroval do Kanady bol neustále sledovaný. Jeho učiteľ angličtiny dostal za úlohu zahlcovať chlapca úlohami, aby nemal čas a energiu venovať sa „podvratným“ činnostiam.

Hudba kapely Auróra z mesta Győr bola zakázaná kvôli protisystémovým textom. Od úradov sa im dostalo aj niekoľko oficiálnych varovaní, vyhrážok. Koncerty kapely Vágtázó Halottkémek (VHK) boli viac krát rozpustené, členovia boli sledovaní a o boli o nich vedené siahodlhé spisy.

Jeden z najkultovejších príbehov sa točil okolo kapely CPg (Come on Punk Group) z mesta Segedín, ktorých radikálne anti komunistické texty nedali strane spať. Počas koncertu, keď publikum roztrhalo na kusy sliepku, využitú v rámci show, členovia CPg boli zatknutí a odsúdení na dva roky väzenia za poburovanie. V roku 1984 ich nasledovali členovia kapely Közellenség (Verejný nepriateľ) z mesta Vesprém. Boli  odsúdení do väzenia za výtržnosti a útoky voči štátu.

Povstať „zhubnej“ punkovej subkultúre v Rumunsku znemožňovala tvrdá ruka štátu. Niekoľko kapiel sa dalo dokopy v meste Craiova, napríklad Terror Art a Antipro, ktorých od prvých krokov prenasledovala tajná polícia. Niektorí členovia kapely boli zatknutí a niektorí dokonca počas výsluchu mučení.

V socialistických krajinách, punkoví hudobníci nikdy nemohli legálne vydať album. Ruským kapelám Avtomaticheskiye udovletroriteli a Grazhdanskaya Oborona sa ani napriek svojej popularite nepodarilo nič vydať. Ich domáce nahrávky sa distribuovali ako samizdaty, podobne ako hudba bulharskej kapely Novi Tsvetya, ktorá vznikla v roku 1979.

„Miernejšie“ odnože punku však štátna moc „prežila“. Napríklad poľská kapela Tilt hrávala na oficiálnych festivaloch a mohla vydať album. Maďarskú kapelu Bizottság (Výbor) tvorili umelci, ktorí vymenili hnev a frustráciu punku za prvky humoru a grotesky. Stali sa tak populárnymi, že ich prijala aj oficiálna stranícka kultúra, aj keď iba pod podmienkou kompromisu. Pre viacznačnosť názvu (podobnosť k Ústrednému výboru) sa museli premenovať na A.E. Bizottság (A. E. znamenalo Albert Einstein).

Koncom osemdesiatych rokov, v časoch Gorbačovovej perestroiky boli vojny medzi štátom a umelcami skôr zriedkavosťou. Toto zmiernenie môžeme znázorniť na úspechu Sovietskej kapely Zvuki Mu, ktorá hrala kombináciu alternatívneho rocku a post-punku. Ich album v roku 1989 produkoval Brian Eno, bývalý člen Roxy Music.

Punkové scény

Kluby

Punkové kapely socialistickej éry mali väčšinou možnosť vystupovať v alternatívnych kluboch. Koncert Britskej kapely Raincoats organizovala galéria Remont vo Varšave, pod vedením Henryka Gaiewskeho. Konal sa prvého apríla 1978 a považoval sa za akúsi predzvesť punku v Poľsku. Remont zavreli v roku 1979, krátko nato otvoril Gajewski Post Remont, zameraný nie na výstavy, ale hlavne na vzdelávanie a alternatívne subkultúry. Po Gajewskeho emigrácii, sa hlavným stánkom Varšavskej punkovej scény stal študentský klub Hybrydy.

V Slovinsku boli tri alternatívne kluby zastrešujúce punkovú subkultúru (ich príbeh dokumentuje FV 112/15). Disco Študent / Disco FV (1981 – 1983), centrum mládeže Šiška (1983 – 1984), a Kersnikova 4 (K4) (1984 -) často hostili hardcore punk, heavy metal a vystúpenia DJ-ov. Tieto kluby taktiež organizovali divadelné predstavenia FV 112/15 a vystúpenia kapely Borghesia (s kapelníkom Nevenom Kordom), ktorý ich koncerty považoval za určitú formu punkového divadla.

V Československu, Pražské džezové dni organizované v máji a novembri 1979, boli prvým festivalom, kde mali dovolené vystúpiť punkové kapely. Následne vzniklo aj mnoho nových kapiel inšpirovaných touto udalosťou. Koncom osemdesiatych tokov však štátna moc začala ďalší rozsiahli útok a tak nevhodné kapely dostali zákaz, miesto na čiernej listine a pravidelné útoky zo strany polície ako aj médií. Hnutie sa však nepodarilo zastaviť a kapely rástli ako huby po daždi aj mimo hlavného mesta (F.P.B, Visací Zámek, Plexis, Zóna A atď.).

Fekete Lyuk (Čierna diela), otvorený v roku 1988 bol najvýznamnejší alternatívny klub v Budapešti v dobách okolo zmeny režimu. Počas svojej doby to bolo kultové miesto, kde si klientela užívala relatívnu slobodu aj napriek neustálej prítomnosti polície. Pódium Fekete Lyuk v pohode zastrešovalo rôzne hudobné žánre a prichýlilo  k sebe aj punk, potom ako sa zrušil punkový club v mestskej časti Kispest. Kapely Auróra, VHK, Trottel, Hisztéria a Bizottság hrávali v „diere“ pravidelne.

Časopisy, fanziny, zbierky

Fanziny sú amatérske tlačené publikácie produkované fanúšikmi literatúry, hudby či filmu. Prvý punkový fanzin v Poľsku, pomenovaný QQRYQ, bol založený Piotrom ‘Pietie’ Wierbickim  v roku 1985. Prvé a druhé číslo ostali nepovšimnuté, no z trojky sa do obehu dostalo 50 kusov a tak si zin získal mnohých spolupracovníkov, dopisovateľov, distribútorov a čitateľov. QQRYO, spoločne s Antena Krzyku z Vroclavi sa rýchlo stali jednými z najvplyvnejších hardcore punk časopisov v Poľsku. Wierbicki taktiež založil rozsiahlu súkromnú zbierku kde nájdeme mnohé kazety, články a fanziny z osemdesiatych rokov.

Publikácia Polski punk 1978-1982 obsahovala fotky, fotky, fanziny, letáky a texty o hlavných postavách prvej vlny poľského punku. Polish punk v počte 1000 kusov vydala fotografka Anna Dąbrowska-Lyons v roku 1999. Bol vypredaný ešte ani poriadne nestihol vychladnúť. Dabrowska-Lyons plánuje v roku 2019 urobiť druhé vydanie.

Berlínsky Substitut je najväčším archívom punkovej subkultúry v NDR. Založil ho Michael Boehlkeč, člen kapely Planlos. Substitut zhromažďuje piesne, plagáty, letáky, zbierku textov, typické punkové oblečenie a maľby.

Zbierka plagátov Tamása Szőnyeia obsahuje dokumenty mapujúce život alternatívnej kultúry v Maďarsku v osemdesiatych rokoch, hlavne new wave a punkovú scénu.

Dokumenty dobového punkového diania môžeme tiež nájsť v zbierke Ferenca Kálmándyho ako aj v zbierke historika Gábora Klaniczaya.

Veľký význam má foto zbierka Fortepan. Obsahuje fotodokumentáciu dvadsiateho storočia. Fortepan pozostáva z veľkého množstva fotografií každodenného života undergroundovej a punkovej komunity.

Výstavy

Novinárka a fotografka  Anna Dabrowska-Lyons patrila v punkových kruhoch okolo Varšavy medzi najdôležitejšie postavy. Aj keď podľa vlastných slov nebola nikdy prenasledovaná či cenzurovaná, v roku 1986 emigrovala do Anglicka. Jej portrétové fotky zobrazujúce prvú punkovú vlnu boli prvý krát vystavované vo Varšave v roku 1983.

Dabrowska sa sústredila na emócie vpísané do tvárí a nie na vonkajšie znaky spomínaných subkultúr.

Výstava Fuck 89, ktorá sa konala v ADE (alternatívne kultúrne centrum) zachytávala varšavské anarcho-punkové hnutie v rokoch premeny. Za sprievodu koncertov, diskusií, workshopov a filmových projekcií boli vystavované hlavne fotky, letáky, brožúry a fanziny.

Výstava Warsaw Punk Pact sa konala v Lipsku v roku 2017 a bola oslavou štyridsiatych rokov punku vo východnej a juhovýchodnej Európe. Výstavu zakončili diskusie, prezentácie a filmové projekcie.

V roku 2005 bola v Berlíne zahájená výstava ostPUNK! – too much future, ktorá sa neskôr presunula aj do Drážďan a Halle. Jej scenár vzišiel z hláv Michael Boehlkeho and Henryka Gericka, bývalého speváka kapely Leistungsgleichen. V roku 2007 v spolupráci s Carstenom Fiebelerom vznikol aj rovnomenný dokumentárny film. Šesť bývalých pankáčov v ňom rozprávalo príbehy zo svojho života. V marci 2018 výstavu organizovala v Rijeke chorvátska kapela Paraf. Novinár Velild Dekic zozbieral viaceré fotky, obaly albumov a iné dokumenty týkajúce sa kapely. Graffity vytvorené kapelou v roku 1997 na jednom schodisku v Rjeke je dnes vyhlásené za kultúrnu pamiatku.

Punks not dead

Koncom osemdesiatych rokov sa rozhorčenie spojené s punkom zmiernilo a punková subkultúra tak stratila význam. Hnutie prežíva v strednej a východnej Európe, no skôr, ako okolo politiky sa motá okolo hudby, a často sa mieša s inými žánrami (rock, metal, hardcore, rap).

Cvičenia: Courage a filmový festival

Pozrite sa na prvý kus z plagátovej zbierky Tamáša Szőnyeiho!

Kto bola Anna Franková a čo znamenal slogan „No future“?

Pozrite si po jedenástu minútu film Bp underground a odpovedzte na otázky!

a.) Aký bol vzťah štátnej moci ku punkovej scéne v osemdesiatych rokoch a naopak, ako oni vnímali režim?

b.) Čo sa môžeme naučiť zo vzťahu medzi skinheadmi a pankáčmi?

c.) Ako môžeme charakterizovať výzor punkových skupín?

d.) Kto bol Péter Erdős, spomenutý v piesni Cpg?

e.) Aké nedorozumenie bolo spojené so skratkou Cpg? Aký to mohlo mať dôvod?

V akej súčasnej kapele hrajú spolu traja členovia Bizottság? Vyhľadaj riešenie v COURAGE databáze!

Priprav si prezentáciu o Fekete Lyuk! Všimni si súvisiaci detail vo filme Bp Underground (z ôsmej minúty)!

Čo znamenalo rebelovanie pomocou hudby v Rumunsku, v jednom z najtvrdších systémov v socialistickom bloku? Pozri si prácu Andreia Partosa v COURAGE databáze!

Správne či nesprávne? Nájdi odpovede v COURGE registry! Ak je odpoveď chybná, nájdi tú správnu.

VýstavaInfernal golden age si požičala názov z piesne skupiny ETA.

Historik Gábor Klaniczay, jedna z vedúcich postáva opozície v jednom zo svojich článkov zdôraznil, že najlepšie momenty Maďarskej novej vlny nie sú zmapované a že paradoxne viac dokumentácie o tom má polícia a tajná služba.

Undergroundová hudba je nedostatočne prítomná v Maďarskom múzeu rocku.

Anarchistický symbol môžeme nájsť na letáku kapely Kryzys Romansu.

Krátky film j I Could live in Africa je o punkovej kapele z Izraelu.

Na začiatku hodiny:

Vypočujte si punkovú pieseň (napríklad UMCA od Cpg, koncertný záznam VHK, Kinderkrieg od L’Attentand, J.M.K.E. – Tere Perestroika), ktorá bola napísaná v cudzom jazyku, ktorý neovládaš. Čo táto pieseň hovorí o stave mysle jej autorov?

Aké subkultúry okrem punku ešte poznáte?

Zistite presný význam pojmu „anarchia“! Pripravte si o tom prezentáciu!

Čo si myslíte, proti čomu sa dnes dá rebelovať? Napíšte o tom text v punkovom duchu! Ak hráte na nástroj, zhudobnite ho!

Pozrite si celý Bp Underground! Aké je spojenie medzi punkom a hardcore? Zistite to a pripravte si o tom Powerpointovú prezentáciu.

Pozrite si fotky pankáčov od Tomáša Urbána v Fortepane! Vžite sa do ľudí na obrázkoch. Dvaja ľudia sa môzu pridať, z pohľadu policajta a náhodného pozorovateľa (napríklad sediaceho v aute)!