V prostredí katolíckej cirkvi mali zásadný význam samizdatové vydania náboženskej literatúry, cirkevných dokumentov, modlitieb, insitných svedectiev, poézie a literatúry s kresťanskými prvkami. Keď komunisti v roku 1950 zrušili všetky kňazské semináre na univerzitách, v prostredí katolíckej cirkvi sa zrodila podzemná cirkev, ktorá nesúhlasila s praktikami socialistického režimu, obhajovala slobodu vierovyznania, nezávislosť, slobodu tlače a masmédií bez cenzúry, právo na súkromné vlastníctvo, upozorňovala na tvrdé represálie zo strany komunistického režimu voči veriacim. Aktivisti, zväčša anonymní, v rokoch 1950 – 1989 prekladali zahraničnú náboženskú literatúru do slovenčiny, písali svedectvá a knihy, ktoré sú dnes súčasťou knižnice Katolíckej univerzity. Ďalšie písomnosti vznikali v zahraničnom exile a ilegálne sa šírili na Slovensku. Tajná podzemná cirkev bola v ostrom konflikte s Mierovým hnutím katolíckeho duchovenstva (1950 – 1968) a združením katolíckych kňazov Pacem in terris v ČSSR (1971 – 1989), ktorých vznik iniciovali komunisti, do ktorých režim nútil kňazov vstupovať a ktoré fungovali ako nástroj politickej kontroly nad kňazmi a cirkvou.
Online register Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity nediferencuje literatúru na samizdaty a legálne vydané knihy, časopisy, príručky či spevníky. Preto samizdaty zatiaľ nie je možné separátne vyhľadávať. Dajú sa identifikovať podľa chýbajúcich bibliografických údajov, ktoré sa v samizdatoch úmyselne vynechávali (rok vydania, miesto vydania, vydavateľstvo), resp. sa uvádzali zavádzajúce údaje (napr. neexistujúce vydavateľstvo). Online register Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity v Ružomberku, pracovisko Košice, uvádza údaje „samizdat“, „strojopis“ len v tých prípadoch, kde je nespochybniteľné, že naozaj ide o takéto prípady. V ďalších prípadoch poskytuje údaje ako „bm“ (bez miesta) alebo „BV“ (bez vydavateľa), „br.“ (bez roku). Tieto identifikačné znaky znamenajú, že v daných tituloch chýbajú základné bibliografické údaje, a sú príznakom toho, že ide o samizdaty. Pod heslom „samizdat“ sú evidované publikácie o danej problematike (zahraničné, ako aj domáce publikované po roku 1989).
K ďalším pracoviskám Katolíckej univerzity v Ružomberku, na ktorých sa zhromažďujú samizdaty, patrí Ústav hudobného umenia, vedy a sakrálnej hudby Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a Ústav sakrálneho umenia Teologického inštitútu Katolíckej univerzity v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí.
Zbierka vznikla z iniciatívy Amatiusa Akimjaka. Ide o zbierky Novej duchovnej piesne- európskej podoby gospel music, ktoré zostavil Amantius Akimjak v roku 1980. Keď Amantius Akimjak prišiel v roku 1980 ako študent Bohosloveckej fakulty do seminára v Bratislave, vyhodili ho po pol roku, pretože orgnaizoval hladovku proti celoštátnemu zasadnutiu Pacem in terris na pôde RK CMBF a v Kňazskom seminári v Bratislave. Prefekt seminára Peter Kupča dal v roku 1980 za úlohu všetkým študentom teologickej fakulty počas prázdnin zbierať mládežnícke piesne a mal ich zhromažďovať Amantius Akimjak. Keď sa vrátil do druhého ročníka, prefekt Peter Kupča, ktorý pôvodne inicioval jeho aktivitu okolo práce s mládežou a notovými zbierkami, už mal odňatý štátny súhlas pre vykonávanie kňazského povolania. Akimjak viedol v tom čase zbor seminaristov Schola Cantorum a viacerí jej členovia mu pri zostavovaní zbierok piesní pomáhali.
Tak vznikli notované spevníky pre rôzne obdobia cirkevného roka Miluje nás Pán, Pod ochranou Matky, Zmŕtvychvstal náš Pán, Narodil sa Pán (Bratislava 1982 -1984). Týchto zbierok bolo pôvodne sedem, ale z nich najznámejšie boli len uvedené 4 spevníky. Do zbierok sa dostali aj pôvodné piesne z repertoáru existujúcich mládežníckych speváckych zborov a kresťanských hudobných skupín ako napríklad Kapucíni a „Košičania 1984“: Láskavý otče ujmi sa, „Košičania 1978“: Chcem rozhúpať zvon. Do repertoáru Novej duchovnej piesne v týchto 4 zbierkach boli zaradené aj staré ľudové náboženské spevy: Ó, Ježišu môj zranený (signovaná ako „stará záhoracká“), Tu v najsvätejšej sviatosti („slovenská ľudová“)... Zaradené je sem napríklad aj Ave verum corpus W. A. Mozarta so slovenským prekladom Zdravíme Ťa, pravé telo, G. F. Händel: Aleluja resurrexit (v latinčine), J. L. Bella: To deň (v repertoári bratislavského mládežníckeho gospelového zboru Ursus), vatikánska rozhlasová zvučka Kristus víťaz.
V období formovania podzemnej cirkvi bola tvorba a šírenie samizdatov dôležitou súčasťou aktivít. Prostredníctvom tejto literatúry cirkev pravdivo informovala o náboženských perzekúciách, šírila svoje učenie a tak predstavovala svojimi názormi, existenciou a vplyvom na ľudí, deti a mládež „kultúrnu opozíciu“ voči ateistickému štátu. V 80. rokoch bolo podzemné hnutie v katolíckej cirkvi aktívne v ilegálnom šírení zbierok a nahrávaní kaziet, pretože z hľadiska oficiálneho fungovania života, nežiadali jej tvorcovia o povolenie a neprešli schvaľovacími procesmi centrálnych orgánov. Ilegálnou cestou sa publikovali zbierky, nahrávali sa na kazety, prostredníctvom ktorých sa piesne ľahšie šírili medzi mládežou, pretože sa v nich využívala najmä orálna tradícia existencie hudby.
