Rezső Szabó (*10.5.1929 Klížska Nemá, maď. Kolozsnéma, v okrese Komárno) je slovenský právnik a politik maďarskej národnosti. Na strednú školu chodil v Komárne, roku 1952 absolvoval štúdium práva na Univerzite Komenského. Od roku 1951 nastúpil ako pracovník aparátu Kultúrneho zväzu maďarských pracujúcich v Československu (Csehszlovákiai Magyar Dolgozók Kultúregyesülete, skratka CSEMADOK). V rokoch 1954 – 1969 bol tajomníkom CSEMADOK-u, zároveň v rokoch 1959 - 1961 aj šéfredaktorom kultúrneho týždenníka Hét, ktorý vydával CSEMADOK. Ako popredný reprezentant maďarskej menšiny a zároveň dlhoročný člen Komunistickej strany Slovenska (KSS) zastával, okrem dôležitej a politicky citlivej pozície tajomníka CSEMADOK-u, aj ďalšie funkcie. Bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) a jedným z jej podpredsedov v období 29.12.1968 – 28.4.1970. V roku 1968 sa uvádza tiež ako člen Ústredného výboru KSS. Po zavedení federatívneho usporiadania Československa ho SNR nominovala za člena Snemovne národov Federálneho zhromaždenia v Prahe, ktorej poslancom bol v čase od 1.1.1969 do 25.11.1971 (na svoj post rezignoval 7.10.1971). Roku 1971 bol vylúčený z KSS i z CSEMADOK-u. V rokoch 1971 – 1974 pracoval ako robotník, v rokoch 1975 – 1990 ako podnikový právnik. V roku 1990 sa opätovne zapojil do politického života, spoluzaložil Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, ako aj politické hnutie Együttélés-Spolužitie. 1990 – 1992 bol poslancom Slovenskej národnej rady za hnutie Együttélés-Spolužitie (por. Fazekas, József a Péter Hunčík, ed. 2008. Maďari na Slovensku (1989 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie. Pôvodne: Magyarok Szlovákiában (1989 – 2004). Összefoglaló jelentés. A rendszerváltozástól az európai uniós csatlakozásig (2004). Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín, 63, 113).

Životný príbeh Rezsőa Szabóa do veľkej miery zrkadlí politické dejiny maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku v druhej polovici 20. storočia. Po prevzatí moci komunistami v roku 1948 bolo pre režim dôležité začleňovať aj slovenských Maďarov do spoločenského a politického života. CSEMADOK vznikol na dosiahnutie tohto cieľa, pričom jeho úlohou bolo aj „popularizovať politiku komunistickej strany medzi maďarskou menšinou“ (Fazekas a Hunčík, 45). Roku 1956 CSEMADOK podporil oficiálne stanovisko československého štátu odsudzujúce antikomunistickú a antisovietsku revolúciu v Maďarsku. Politický „odmäk“, ktorý nastával postupne v priebehu 60. rokov, sa však premietol aj do diania na pôde CSEMADOK-u, a Rezső Szabó sa stal popredným aktérom tohto procesu (a tiež kronikárom, por. Szabó, Rezső. 2004. A Csemadok és a Prágai Tavasz. Beszélgetések, cikkek, előadások, dokumentumok. Bratislava/Pozsony: Kalligram, 2004). Jeho osobná zbierka (inventár dostupný tu: adatbank.sk/egyeni-hagyatekok/szabo-rezso-iratai. Stránka navštívená 3.1.2018) dokumentuje intelektuálnu a legislatívnu aktivitu v rokoch 1967 – 1969, smerujúcu ku kvalitatívnej zmene štátoprávneho postavenia národnostných menšín. Išlo v prvom rade o maďarskú menšinu (vtedajšie pracovné dokumenty hovoria aj o „národnostnej samospráve“), ale tiež o „štátoprávne postavenie ukrajinskej menšiny“, čo v sebe zahŕňalo i neľahkú problematiku Rusínov žijúcich v Československu. Tieto aktivity museli byť rozvíjané opatrne, aby nezískali biľag partikularistickej odchýlky od demokratizačných snažení v československej spoločnosti a v Komunistickej strane (por. Szakál, Gyula. 1997. Túlélési stratégiák, hatalmi manipulációk a szlovákiai magyarság körében (1957 - 1990). Bratislava/Pozsony: Nemzetiségi Dokumentációs Centrum, Budapest a Győr: Magyar Tudományos Akadémia Politikai Tudományok Intézete). Liberalizácia pomerov zároveň po dlhých rokoch umožnila aj opätovnú konfrontáciu nacionalisticky podfarbených stanovísk maďarských a slovenských (por. Popély, Árpád. 2008. 1968 és a csehszlovákiai magyarság. Šamorín/Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet). Dianie v oblasti reformy postavenia národnostných menšín vyvrcholilo v roku 1969, v súvislosti s federatívnym usporiadaním Československa platným od 1.1.1969, ktoré sľubovalo väčšiu mieru autonómie Slovenska. Zatiaľ čo federácia s požehnaním Sovietov ostala, aj keď v značne redukovanej a vyprázdnenej podobe, reforma postavenia menšín sa napokon neuskutočnila vôbec, a jej protagonisti vrátane Szabóa sa stali obeťami perzekúcie. Na politickú scénu sa vrátili až roku 1990, avšak pri formulovaní politických stanovísk maďarskej menšiny v demokratických podmienkach získali hlavné slovo už iní, mladší politici, ako napríklad Miklós Duray.