Keď Michal Šufliarsky začal roku 1969 zbierať predmety, ktoré sú dnes súčasťou jeho zbierky, jeho filozofiou bolo: "Čo je zakázané, to je dobré." Pán Šufliarsky je bývalý pracovník Československej televízie v Bratislave v oblasti filmovej a televíznej tvorby. Venuje dlhodobú pozornosť a zberateľskú aktivitu kultúre, predovšetkým neoficiálnej kultúre pred rokom 1989. Jeho malá súkromná zbierka obsahuje samizdaty, nahrávky západnej hudby, fotografie bežného života za komunistického režimu či unikátne nahrávky študentských podujatí.
Zbierka Michala Šufliarskeho je malá súkromná zbierka. Pán Šufliarsky začal zbierať materiál, zahŕňajúci rôzne podoby kultúrnej opozície, roku 1969. Spontánne sa začal zaujímať o umenie a kultúru už v škole. Jeho filozofia bola a je, že čo je zakázané, je dobré. Tajne zbieral veci pašované zo zahraničia. Získaval, kopíroval a distribuoval zakázanú hudbu, hovorené slovo, filmy a knihy (samizdaty). Bol členom Jazzovej sekcie, aktívne sa zapájal do revolúcie v roku 1989 (bol v štrajkovom výbore) a spolupracoval s Verejnosťou proti násiliu. Pracoval v Československej televízii (neskôr Slovenská televízia). Zbierka je výsledkom jeho aktivít počas socialistického režimu. Túto činnosť vykonával tajne a nikdy za ňu nebol prenasledovaný.
Činnosť pána Šufliarskeho je dobrým príkladom skôr individuálneho, nie explicitne politického aktivizmu. Jeho záujem o zakázané veci a ich šírenie možno považovať za príklad popkultúry a kultúry undergroundu. Zbierka reprezentuje podobné aktivity mnohých ďalších mladých ľudí v danej dobe v Československu.
Opis obsahu
Pán Šufliarsky pracoval v Československej televízii (neskôr Slovenská televízia). Počas totality zbieral materiál viažúci sa k zakázanej kultúre. Táto zbierka obsahuje samizdaty, knihy Milana Kunderu a Jozefa Škvoreckého, kópie zakázaných filmov, zvukové nahrávky, fotografie zo života na ulici počas totality.
