Ján Langoš sa narodil 2.8.1946 v Banskej Bystrici. Absolvoval SVŠT v Bratislave. Od začiatku 70. rokov pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV. V 80. rokoch bol jednou z kľúčových osobností slovenského disentu. Podieľal sa na aktivitách podzemnej univerzity. V období revolúcie patril k popredným predstaviteľom Verejnosti proti násiliu, v júni 1990 sa stal ministrom vnútra (do júla 1992). Po novembri 1989 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, po voľbách v roku 1990 bol vymenovaný za Federálneho ministra vnútra ČSFR. V tejto funkcii sa v podstatnej miere zaslúžil o rekonštrukciu FMV a o zrušenie a rozpustenie ŠtB. V roku 1994 sa dostal do parlamentu na kandidátke KDH za Stálu konferenciu občianskeho inštitútu. Od roku 1995 do 2000 zastával funkciu predsedu Demokratickej strany. Poslancom NR SR bol do roku 2002. V máji 2003 sa stal zakladateľom Ústavu pamäti národa a do svojej smrti pôsobil ako predseda jeho Správnej rady, kedy predkladal zákony a právne normy o slobode informácií. 15. júna 2006 tragicky zahynul pri autonehode, keď vo vysokej rýchlosti narazil do iného vozidla.
