Na pléne Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v dňoch 14. až 17. novembra 1968, bola okrem iného prijatá zásada: „Tlač, rozhlas a televízia sú predovšetkým nástrojom presadzovania politiky strany a štátu [...] V prípadoch, keď pracovníci informačných prostriedkov nerešpektujú základné záujmy štátu a socializmu, a politiku svojich organizácií, treba dôsledne vyvodiť organizačné i kádrové závery.“ Novembrová rezolúcia sa stala prvým oficiálnym prihlásením k normalizačnej politike.

Vybraný zložka fondu SÚTI monitoruje proces zvnútorňovania tejto „novej línie“ jednotlivými médiami a kontrétne príklady jej nedostatočného nasledovania. Zložka obsahuje súbor detailne vypracovaných posudkov jednotlivých príspevkov oficiálnych tlačových orgánov a rozhlasu. Súbor týchto hodnotení tak poukazuje na ďalší rozmer činnosti cenzúry, ktorá bola zacielená nielen na prejavy otvorenej opozície, ale sústredila sa aj na systematické „čistenie“ oficiálnych informačných prostriedkov od nánosov nedostatočnej politickej angažovanosti, ignorácie niektorých vnútorných i zahraničnopolitických udalostí, ľahostajného prístupu k spracovávaným témam, alebo v slovenskom prípade tiež nevhodných prejavov nacionalizmu alebo nadmerného vplyvu cirkví na mentalitu spoločnosti.