Kreslený humor má v trampskej subkultúre významné postavenie; existuje od jej počiatkov. Tramping vznikol v Československu, približne v 20. rokoch 20. storočia a je to unikátna subklutúra, špecifická pre Československo. Členovia tohto hnutia - trampi - vandárci alebo tiež čundráci, sú ľudia ktorí zdieľajú lásku prírode a voľnému pohybu v nej. Mnohí sa dali na tramping aj skrz romantické ideály, ktoré sú zobrazené v knihách Jacka Londona, Karla Maya a podobne. Samotné slovo tramp pochádza z knihy Cesta, ktorú napísal Jack London. Slovko "tramp" v angličtine má o niečo negatívnejší význam. Značí to tulák, ale významovo sa to dá preložiť aj ako označenie prostitútky. Tramping je síce spojený sa s túlaním po prírode, no väčšinou šlo víkendové túlanie sa a pobyt v prírode, napríklad na miestach ktoré si trampi obľúbili a nazývali ich a dodnes nazývajú ako "flek". Flek môže byť lúka ale aj iné miesto v prírode, kde si napríklad trampi postavili dočasné obydlie - trampský zrub, alebo búda - ktorá je sídlom trampskej osady. Osada sa dá voľne definovať ako priateľské zoskupenie trampov. Platí zásada, že osadu si môžu založiť minimálne traja trampi, ale ako všade, i tu exitujú výnimky a mohlo sa stať, že osada mala i menej členov - dvoch. Tramping síce má nepísané pravidlá, napr. spôsob ako si podať ruku, či pozdraviť sa, ale nie všetci trampi sa týchto pravidiel držia rovnako. Samotní trampi sa o definície typu: "čo je to tramping" alebo "kto je to ozajstný tramp" do istej miery sporia.
Čo však môžeme vidieť u všetkých trampov a dá sa to považovať za ich spoločný znak, je láska k prírode, k túlaniu sa a k nezávislosti. Tieto "lásky" ich počas vlády komunistov (a nie len počas komunistov) dostávali do nepríjemných situácii, keďže vybočovali z bežného spoločenského rámca z hľadiska trávenia voľného času - víkendov, sviatkov a podobne. Tramping nemá jednotnú jasne formovanú hierarchickú štruktúru s jedným alebo viacerými vodcami. Osady sú nezávislé skupiny a existujú aj trampi, ktorí nepatria k žiadnej osade - takzvaní trampi-samotári. Každá osada, či jednotlivec o sebe, svojej aktivite, programe činnosti alebo členenia rozhodujú samostatne, v prípade skupín samozrejme na základe spoločnej dohody. Pre svoju neorganizovanosť a nezávislosť na politickom systéme boli trampi počas komunizmu podozriví a neraz čelili rôznym formám šikany, ale i napriek šikane si zachovali istú formu nezávislosti na režime a politickom systéme.
Prvé osady vznikali na území dnešnej Českej republiky. Odkiaľ sa postupne sa šíril do všetkých častí Československa. Na území Slovenska to bolo najprv na západ, hlavne okolie Bratislavy. Za prvú známu slovenskú trampskú osadu sa označuje osada Waikiki pri Bratislave. Zo západu sa tramping presúval aj na stredné a východné Slovensko. Podľa neoficiálnych údajov sa tento fenomén objavil v Košickom kraji niekedy začiatkom šesťdesiatych rokov 20 storočia. Istú úlohu pri šírení trampingu zrejme zohrala aj povinná vojenská služba, v rámci ktorej boli slovenskí vojaci vysielaní na územie dnešnej Českej republiky a naopak, český vojaci na územie dnešného Slovenska. Trampská tvorba sprevádza pochopiteľne tento fenomén od jeho počiatkov. Trampské vtipy reflektujú - tak, ako iné druhy humoru - problémy, ale i rôzne situácie, v ktorých sa trampi ocitali v minulosti, ale aj dnes. Rovnako ako iné vtipy reagujú i tie trampské na spoločenskú, politickú a ekonomickú situáciu, ale aj na trampskú každodennosť, teda čas strávený potulkami prírodou, spoločenské stretnutia. Tieto vtipy aj reflektujú vzťahy v rámci trampskej subkultúry, ale i s ľuďmi mimo trampskú komunitu a podobne. Je náročné stručne vystihnúť špecifiká celého trampského kresleného humoru, pretože sa viaže na sociálne a spoločenské podmienky a obdobie, v ktorom vznikal. Výsledkom je jedinečný pohľad nielen na život trampov počas socializmu, ale i súčasnosť.
Zbierka obsahuje ilustrácie od roku 1989 do roku 2009 a priebežne tak mapuje Lexovu tvorbu. Lexo síce začal tvoriť až v roku 1989, ale reflektuje politickú situáciu a aj rôzne situácie, ktoré boli bežné i v období socializmu a vo svojej inšpirácii neraz čerpá aj z predrevolučných období. Tramping ako fenomén navyše neprestáva byť v šedej spoločenskej zóne okamžite po revolúcii. Svojim spôsobom, sa tramping aj dnes nachádza v šedej zóne, i keď nie z hľadiska pozornosti politického systému - režimu, tak ako to bolo v minulosti. Zbierka kreslených vtipov bola prvý raz vydaná v knižnom diele menom Lexoviny. Tá vznikla pri príležitosti okrúhleho výročia trampského časopisu Severka, Česopis Severka, je vydávaný Trampským združením Severka. Lexoviny obsahujú výber kreslených vtipov a prozaických útvarov bratislavského autora a dlhoročného trampa Lexa, známeho aj pod civilným menom Ing.arch. Eduard Alexy, ktorý svoje diela priebežne uverejňoval aj v tomto časopise.
Na zostavení knihy ako redaktori pracovali členovia Trampského združenia Severka. Slávnostný krst sa uskutočnil na májovom stretnutí Tramp clubu Bratislava dňa 31.5.2011. Zbierku vytvorili čitatelia občasníka Severka, ktorí venovali príspevky do časopisu, ktoré toto združenie zároveň vydáva. Zaujímavé je už to, že ide o diela trampského autora. Trampská tvorivosť sa šírila v Československu aj počas obdobia socializmu, zvyčajne vo forme samizdatov, keďže výslovne trampské časopisy, ktoré by sa vydávali "oficiálne" chýbali. Respektíve, štátnymi inštitúciami podporované vydavateľstvá, ktoré by priamo podporovali tento druh tvorby v danom období neexistovali. Toto dielo vypovedá o trampskej kultúre, špecifickom humore a charakteristickom spôsobe uvažovania vlastného trampom.
Okrem tejto zbierky kresleného humoru vydala Severka v roku 2017 ďalšiu knihu, ktorá sa venuje tvorbe tohto autora pod názvom: Lexo - výber z trampskej tvorby.
