Samizdat ZrNO si chcel všímať potreby a túžby mladých ľudí, hľadajúcich duchovné hodnoty a zároveň svoje miesto v spoločnosti. Časopis chcel byť akýmsi zrkadlom, v ktorom sa odráža všetko to, čo hýbe dnešnými mladými slovenskými katolíkmi, ale nielen nimi. Pokúšal sa zachytiť ducha doby a reagovať na aktuálne otázky mladého človeka. Preto poskytoval priestor na vyjadrenie názorov, myšlienok a postojov mladých ľudí. Každé číslo obsahovalo: odpovede na problémy mladých, črty slovenských osobností, historické pohľady, problém doby a poéziu. Tento samizdat bol unikátny premenlivým grafickým stvárnením obálky. Dostával sa iba k obmedzenému okruhu čitateľov, ale pre Katolícku cirkev mal veľký symbolický význam. Po obsahovej stránke sa zameriaval najmä na teenagerov a všeobecne mladých ľudí.
Prvé číslo sa sústredilo na vlastné vymedzenie sa v priestore iných samizdatov - informovalo mladých o kresťanstve vo svete (napr. prepis príhovoru k mladým Jána Pavla II.). Každý článok sa zaoberal rôznymi prejavmi kresťanských cností - či už išlo o moc mlčania, najmä čo sa týkalo mládeže obklopenej hlučnou a živou hudbou ale silou viery proti vábeniu vtedy populárnym satanizmom. Jeden z hlavných článkov čísla o heavy metale, satanizme a s tým súvisiacimi zneužívaním náboženských symbolov sa zaoberá fascináciou mládeže protináboženským správaním. Autor sa snaží vysvetliť základy tohto správania a zároveň dáva rady rodine, kamarátom a aj samotným "postihnutým jedincom". Záverečné strany samizdatu boli venované začínajúcim básnikom.