Zbierka exilovej literatúry a samizdatu je zbierkou Ústavu pamäti národa, ktorá bola vytvorená v roku 2003 so vznikom archívu ÚPN. Cieľom zbierky je vytvoriť rozsiahly prehľad katolíckeho samizdatu a exilovej literatúry, ktoré boli vytvorené v priebehu 80. rokov, častokrát anonymne v rámci tzv. Tajnej cirkvi, nelegálnej siete veriacich. Zatiaľ je spracovaná a sprístupnená len časť katolíckeho samizdatu, no s postupným spracovávaním dokumentov sa zbierka rozširuje.
Zbierka samizdatov a exilovej literatúry Ústavu pamäti národa sa rozširuje každým rokom. Jej hlavným cieľom je vytvoriť čo najrozsiahlejšiu zbierku katolíckych samizdatov, najmä marginálnych, ktoré nevychádzali periodicky.Archív tieto dokumenty získal väčšinou darom od rôznych cirkevných inštitúcií z celého Slovenska. Z tohto dôvodu neexistuje jedna osoba, ktorá by bola zameraná na rozširovanie zbierky. Pri mnohých dokumentoch je zaznamenaná aj ich inštitucionálna proveniancia, napr. ako v prípade Homiletických směrnic, ktoré pochádzajú z Apoštolskej administratury v Olomouci. Mnohé z týchto samizdatov sa venujú otázkam rodinného života, viery v modernej dobe. Druhá časť textov má uvedeného autora. Mnohé z nich sú od významných slovenských kazateľov, ale aj zahraničných, medzi ktorých patria aj nemecký katolícky kňaz Louis de Wohl (1903-1961), francúzsky jezuita Pierr Teilhard de Chardin (1881-1955) alebo známy americký teológ, mystik a spisovateľ Thomas Feverel Merton (1915-1968), ktorý je autorom viac ako tridsiatky kníh, množstva básní, esejí, recenzií, úvodníkov a prednášok. Merton napísal viac než 70 kníh, v ktorých sa zaoberal témami ekumenizmu, sociálnej spravodlivosti, pacifizmu a bol zástancom mierového dialógu medzi náboženstvami. Inicioval dialógy s prominentnými mystikmi z Ázie, včítane Dalailámu, japonského D. T. Suzukiho alebo thajského budhistického mnícha Buddhadasa. Zbierka obsahuje jeho esej Kto nie je so mnou, je proti mne. Najpočetnejšími sú texty od Jána Bosca (don Bosco, 1915-1988) talianskeho rímsko-katolíckeho kňaza a vychovávateľa, ktorý v roku 1876 založil rád saleziánov. V roku 1875 začal publikovať Saleziánsky buletin, ktorý si získal popularitu a momentálne je vydaný 50 rôznych edíciách a preložený do 30 jazykov. Ďalšou zaujímavou časťou je nespracovaná pozostalosť Rudolfa Lesňáka (1928-2006), slovenského publicistu a spisovateľa, ktorý sa venoval najmä otázke slovenských samizdatových publikácií. Svoje poznatky zhrnul v roku 1998 v knihe Listy z podzemia, zatiaľ najdetailnejšie spracovanej publikácii na danú tému. V rokoch 1951-70 pracoval československom rozhlase, z ktorého bol ale v roku 1970 nútený odísť a od roku 1970 pôsobil v Slovenskom zväze spisovateľov. Po roku 1989 sa venoval najmä téme slovenského samizdatu. Archív Ústavu pamäti národa prebral jeho pozostalosť v roku 2009. V zbierke sa nachádzajú rôzne časti jeho esejí, článkov a úvah.
Opis obsahu
V zbierke sú momentálne sprístupnené len katolícke samizdaty, iné typy samizdatov a zbierka exilovej literatúry zatiaľ nie je spracovaná. Sprístupnená zbierka katolíckych samizdatov obsahuje približne 400 samizdatov v podobe prekladov, prednášok alebo modlitieb. Väčšina z dokumenot nemá uvedeného autora, rôzne anjelské posolstvá, duchovné cvičenia, prípadne dejiny filozofie. Dokumenty v zbierke vznikli medzi rokmi 1981-1988 a presný zoznam samizdatov nachádzajúcich sa v zbierke je priložený v excelovej tabuľke.
Šimulčík, Ján. Svetlo z podzemia: z kroniky katolíckeho samizdatu 1969-1989. [Light from the Underground: From the chronicles of Catholic samizdat 1969-1989] Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1997: 15-26.
Vaško, I., Serafínová, D., & Olekšák, P. (2008). O hodnotě samizdatu : samizdatová náboženská periodika před rokem 1989. Kostelní Vydří, Czech Republic: Karmelitánské nakladatelství.
Šimko, Dušan, interview by Benčuriková, Martina, April 29, 2017. COURAGE Registry Oral History Collection
