József Gyönyör bol slovenský publicista a právnik maďarského pôvodu. Po maturite na gymnáziu v Šahách pokračoval v štúdiu na Katolíckej univerzite Petra Pázmánya v Budapešti. Neskôr pracoval ako úradník v Budapešti. V období druhej svetovej vojny bol väznení sovietskymi vojskami. A to z dôvodu presadzovania kolektívnej viny uplatňovanej na maďarskom území. Po prepustení bol nútený vykonávať manuálnu prácu.
Gyönyör patril k významným osobnostiam, ktoré sa počas svojho života aktívne podieľali na zlepšení štátoprávneho postavenie maďarskej menšiny v Československu, resp. Slovensku. Nešlo o ľahkú úlohu, nakoľko samotná ústava federácie nespomínala menšiny, či etnické skupiny. Preto je evidentné, že problémy tohto typu sa dostávajú do úzadia a akékoľvek snahy o ich riešenie predstavujú pre komunistickú stranu potencionálny problém. Od roku 1969 začal pracovať na úrade vlády na Oddelení pre menšiny. Sústreďoval sa na históriu a problémy maďarskej menšiny. Na Oddelení pre menšiny pôsobil Gyönyör až do svojho dôchodku a bol významnou osobnosťou, ktorá na oddelení udávala smer a hrala dôležitú úlohu pri plnení jednotlivých požiadaviek, ktoré oddelenie predkladalo.
Od roku 1968 prispieval do periodika Új szó (Nové slovo). Új szó začalo vychádzať v 1948. Išlo o jedno z mála periodík vychádzajúcich v maďarčine.
Za svoje aktivity Gyönyör nikdy nebol stíhaný. Na krátky čas sa ocitol pod drobnohľadom polície, nakoľko niektorí členovia jeho rodiny emigrovali. Z tohto dôvodu prišiel o občianstvo, ktoré znovuzískal až v roku 1955. Počas svojho života obdržal niekoľko ocenení, napr. v roku 1990 za svoje aktivity obdržal cenu od vydavateľstva Madách.