JANA ŽELIBSKÁ (*1941, Olomouc) hneď po svojom nástupe na výtvarnú scénu koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia odvážne poprela a prekročila hranice obvyklých médií. Prostredníctvom novej obraznosti „iného“ umenia nekonvenčne narušila konvenčný svet predstáv o tradičnej úlohe ženy. Jej tvorba vyrástla z podnetov pop-artového environmentu a akčnej syntézy umenia a života, v sedemdesiatych rokoch sa podieľala na tvorbe kolektívnych slávností a individuálnych performancií. Neskôr výraznejšie využívala technické prostriedky: video, fotografiu, zvuk a svoju postkonceptuálnu tvorbu rozvíja hlavne v oblasti inštalácií a video-artu. V centre jej pozornosti stoja témy blízke feministickému umeniu – telesnosť, erotika, mýtus ženskej krásy, vzťahy medzi mužom a ženou. Zdôrazňuje nielen ich duchovný a fyzický aspekt, ale aj ich prírodné a sociálne, civilizačné rozmery. Charakteristickou črtou jej diela je ironický diskurz: depatetizuje tradičnú deľbu životných a sociálnych úloh mužov a žien, s nimi spojené falošné mýty a pseudoromantické fikcie. Jana ŽELIBSKÁ: Venuša. 1967, drevo, zrkadlo, plast, zlatý pigment, 120x360cm.