Rumunsko bolo za Ceauşescovej vlády postihnuté terorom a biedou a až do 80. rokov bolo najtvrdším policajným štátom východného bloku. Hlad, otrocká práca, chudoba, všeobecné bezprávie, násilná asimilácia a ohrozenie multikultúrneho dedičstva vyhnali z rodnej zeme desiatky tisíc ľudí, medzi nimi mnohých sedmohradských Maďarov. Následne začali v Maďarsku spontánne vznikať skupiny aktivistov, poskytujúcich pomoc Sedmohradčanom v núdzi a utečencom z Rumunska, ktorí sa dostali cez hranice. O tažkej situácii priebežne informovali verejnosť v Sedmohradsku, v Maďarsku i na Západe. Najaktívnejšia občianska organizácia, poskytujúca pomoc a právnu ochranu, sa nazývala Združenie na pomoc Sedmohradsku (Erdélyt Támogatók Egyesülete) a vznikla v roku 1985. Do práce Združenia sa zapojilo vyše dvesto dobrovoľníkov, ktorí pašovali do Rumunska potraviny, lieky a knihy vrátane Biblie a úspešne šírili samizdatovú literatúru. Roku 1990 sa zo Združenia na pomoc Sedmohradsku stala Sedmohradská charita.