Dokumenty v zbierke Tlačiareň Krumpholc boli vytlačené v priebehu 70. a 80. rokov v tajnej tlačiarni, ktorá sa nachádzala v dome (v pivnici) pána Jana Krumpholca (1927 – 2010) v Radíkove (dnes mestská časť Olomouca). Jan Krumpholc je bývalý politický väzeň. V roku 1950 bol odsúdený vo vykonštruovanom procese na trest odňatia slobody 25 rokov pre trestný čin velezrady a rozvracania republiky. V roku 1969 bol prepustený na amnestiu. V jeho tajnej tlačiarni bol ručný cyklostyl, na ktorom rozmnožoval náboženskú, ale aj inú zakázanú literatúru. Rozmnožoval tiež rôzne tlačoviny, venované tematike porušovania základných ľudských práv a občianskych slobôd v Československu.
Dokumenty v zbierke Tlačiareň Krumpholc vznikali v priebehu 70. a 80. rokov v tajnej tlačiarni, ktorá sa nachádzala v pivnici domu pána Jana Krumpholca (1927 – 2010) v Radíkove, dnes mestskej časti Olomouca. Jan Krumpholc bol bývalý politický väzeň. V roku 1949 bol odsúdený vo vykonštruovanom procese na trest odňatia slobody 15 rokov pre trestný čin velezrady a rozvracania republiky. Dokumenty poskytujú náhľad do fungovania a tematického zamerania malej ilegálnej tlačiarne zameriavajúcej sa na katolícky samizdat. Vďaka spolupráci so slovenskými náboženskými aktivistami sa dokumenty tlačiarne stali súčasťou proveniencie Ústavu pamäti národa hneď po jeho vzniku v roku 2004. Nie je jasné z koľkých zdrojov pochádzajú dokumenty v zbierke, v priebehu nasledujúcich rokov po vzniku zbierky došlo k niekoľkým akvizíciám z rôznych inštitúcií. V jeho tajnej tlačiarni sa na ručnom cyklostyle rozmnožovala náboženská, ale aj iná literatúra a publikácie, ktoré nebolo dovolené vydávať ani šíriť. Produkcia tlačiarne zahŕňala aj rôzne tlačoviny s tematikou porušovania základných ľudských práv a občianskych slobôd v Československu. Publikácie, ktoré sa týkali situácie na Slovensku, sa tajne, za pomoci dobrovoľníkov, dopravovali na Slovensko. V lete 1979 tlačiareň objavila Štátna bezpečnosť. Jan Krumpholc (52) a ďalších päť osôb - páter František Lízna (38), páter Rudolf Smahel (29), Josef Adámek (65) a Jan Vlček (55) - bolo obvinených z trestného činu nedovoleného podnikania a odsúdených Krajským súdom v Ostrave k trestom odňatia slobody. Šiesty obvinený, Jan Odstrčil (55), bol obvinený z krádeže socialistického majetku - papier, na ktorom boli niektoré samizdaty z Krumpholcovej dielne vytlačené, pochádzal z úradu arcidiecézy v Olomouci, kde generálnym vikárom bol Dr. Antonín Veselý, prominentný „vlastenecký duchovný“ (kňaz kolaborujúci s komunistickým režimom). Rozsudok bol vynesený v roku 1981, po dvoch rokoch väzby. Krumpholc bol dodatočne obvinený zo zárobkovej činnosti predajom ilegálnej literatúry, zatiaľ čo Smahel a Lízna boli obvinení z menových deliktov. V roku 1979 mali údajne prevziať sumu 5000 nemeckých mariek od západonemeckého mnícha Joachima Witta. Jan Krumpholc, ktorý bol v tej dobe následkom poškodenia zdravia vo väzení v 50. rokoch už v invalidnom dôchodku, bol odsúdený na tri roky nepodmienečne. V súvislosti s touto kauzou boli zo strany ŠtB v Bratislave vyšetrovaní páter Anton Srholec, Anton Semeš a Miroslav Lehký, ktorí spolupracovali s Janom Krumpholcom a distribuovali samizdat na Slovensko. K ich odsúdeniu neprišlo. V tejto súvislosti je potrebné vysvetliť aj trestnoprávnu kvalifikáciu ostravského súdu. Keďže ČSSR sa v roku 1977 stala signatárom Helsinských dohôd, v ktorých sa zaviazala rešpektovať základné ľudské práva a občianske slobody, teda aj slobodu tlače a šírenia informácií, kvalifikoval súd kauzu Krumpholc a spol. ako ekonomický trestný čin, aby zabránil kritike ČSSR z porušovania Helsinských dohôd. Napriek takémuto „krytiu“ bolo Československo za porušovanie ľudských práv zakotvených v Helsinských dohodách kritizované Západom a USA. Vďaka rádiám Slobodná Európa a Hlas Ameriky sa tieto prípady dostali aj na stránky západoeurópskych novín. Zásluhou lekárov Jan Krumpholc zo zdravotných dôvodov nemusel nastúpiť na výkon trestu, a po nejakom čase si zariadil novú tlačiareň, v ktorej opäť rozmnožoval samizdat. Ostatní odsúdení museli na výkon trestu nastúpiť.
Opis obsahu
Zbierka obsahuje zatiaľ nezoradené exempláre samizdatov a krátke prehľady o obsahu zbierky a o jej akvizíciách. Niektoré samizdaty boli vydávané periodicky, napr. Informace o Chartě 77 (torzá), alebo Informace o církvi z rokov 1984, 1986, 1987, 1988, 1989, 1990. V zbierke sa nachádzajú tiež preklady zo zahraničných samizdatov, týkajúce sa rôznych tém; napr. o smrti v kresťanstve a o posmrtných zážitkoch pojednáva samizdat Psychologie smrti (1980), o otázke plánovaného rodičovstva a medicíny samizdaty Další problémy související s regulací populace – Sborník III. (1987) a Medicínské a morální aspekty umělého oplodnění – II. sborník (1987) alebo preklad prednášky na tému Výchova dieťaťa k meditácii. Zoznam slovenských samidatov v zbierke: prvé dve čísla Bratislavských listov (1989), Desaťročie duchovnej obnovy národa(1987), Velehrad (1989), Boží ľud vo svete (1986), Všetko, čo som postavil Márii (1985), Katolícky mesačník (1988 - 1989), Mária Matka pánova (1989), Spomienky pútnika, Stanovy pre farskú radu, Vojna a svedomie, Ako meditovať, Vznik a vývoj sveta, Mariánska hora v Levoči, Úzkou bránou, Orientácie (1973 - 1985), Nové Turíce s Máriou (1988 - 1989), Historický zápisník (1986 - 1987).