Anton Fabian ako katolícky kňaz zbieral samizdaty-knihy, brožúry s náboženskou a duchovnou tematikou. Požičiaval ich mládeži, ktorú ako duchovný otec formoval od roku 1973. Pri tvorbe gospelových albumov spolupracoval s kňazom Júliusom Chalupom. Roku 1983 sa im podarilo zo súkromných finančných zdrojov kúpiť kvalitný japonský kotúčový magnetofón s rýchlosťou 19 cm/s. Prvé nahrávky neboli veľmi kvalitné. Začiatkom roka 1984 realizoval Anton Fabián so svojím bratom, elektrotechnickým inžinierom Ing. Jaroslavom Fabianom, štyri projekty na kazetách s modlitbami od svetových autorov formou hovoreného slova – modlitieb, zvukovo podfarbených vážnou hudbou, nahratou na LP. Boli to zvukové nahrávky svetových románov
Boh sa pyšným protiví; Báseň ako modlitba – výber z tvorby svetových autorov s básňami s duchovnou tematikou. Kazety ilegálne distribuovali ako duchovnú službu medzi chorými ľuďmi. Koncom roku 1984 nahrali kazetu
Zázrak vykúpenia, ktorá obsahovala klasické kusy novej duchovnej piesne – gospelovej piesne a po nej kazety
Nový ľud, Svet sníva, Už je čas. Na kazete boli nahraté skladby z ilegálne vydaného spevníka
Chváľte Pána Ježiša a niekoľko nových piesní.
Autorom niektorých piesní bol ďalší katolícky kňaz, Marcel Šiškovič. Autori ďalších piesní, napríklad
Päťdesiat perál,
Zázrak vykúpenia,
Jedným hlasom,
Tam pred Tvoju tvár,
chceli zostať v anonymite. Tentoraz už pri nahrávaní používali aj štúdiový japonský 8-stopový magnetofón Fostex. K tomuto magnetofónu biskup ThDr. Dominik Kaľata (1925) a Dr. Anton Hlinka (1926 – 2011), slovenský kňaz, aktivista, pôsobiaci v exile v Nemecku, darovali mixážny pult, elektronické dozvukové zariadenia a ďalšie magnetofóny. V podkroví fary v Hýľove tak vzniklo mobilné štúdio, ktoré sa dalo podľa potreby zbaliť a rozložiť. Z kazety zhotovili asi sto kópií, distribuovali ich medzi spoľahlivých kňazov a o ďalšie šírenie sa postarala mládež. Hudobníci z Košíc, známi pod názvom „Južania“, spracovali mnoho kvalitných autorov a súčasne interpretov gospelovej hudby.
Aktivity Antona Fabiana začali ešte v období štúdia na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave v roku 1968. V čase prebiehajúcej konsolidácie nikto netušil, kto z poslucháčov je nasadený špiceľ ŠtB a kto normálny študent. Nahraté záznamy z vystúpení v Bratislave a v Prahe či tvorba spevníčkov boli v rokoch 1968 – 1973 len vedľajšou aktivitou mládeže a bohoslovcov. Viac sa sústreďovali na organizovanie stretnutí a hudobných vystúpení. Popri speváckom zbore bola prvou gospelovou skupinou na pôde seminára Loving teenagers (1969), ktorú založil Vlado Koronthály. Jej členmi boli Vlado Koronthály, Anton Fabian (Tony), Marian Zajíček (Maroš) a Marcel Šiškovič. Hrali najmä v Dóme sv. Martina v Bratislave, v aule školy a v kaplnke seminára. Súčasne s hudobnou skupinou Loving teenagers existovalo na pôde seminára aj spoločenstvo Tatran (1970), kde sa stretávali členovia Loving teenagers a iní študenti pri modlitbách a diskusiách. Neskôr zmenili názov na Štyria v čiernom. Aparatúru mali požičanú od Zväzu vysokoškolákov Slovenska (ZVS) a po jeho zákaze v období normalizácie ju museli vrátiť a ukončiť aktivity v Bratislave. Kvôli tejto činnosti boli všetci štyria študenti-členovia skupiny vyhodení zo seminára (1971).
Podzemné hnutie nielen v kresťanskom, ale aj profánnom umeleckom svete využívalo vonkajšie upokojenie situácie vznikom federatívnych republík (Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii č. 143/1968 Zb). Bratislavské pôsobisko zamenili za Prahu (1971 – 1972). Účinkovali v pražských kostoloch sv. Kříže a sv. Jána na Hradčanoch. V Prahe vystupovali pod názvom Tatran v obsadení Marian Zajíček (klávesové nástroje), Marcel Šiškovič (gitara), Martina Kaplanová (flauta), Anton Fabian (basgitara), Vlado Koronthály (bicie nástroje). Absolvovali aj niekoľko koncertov pri Prahe v mestečkách a dedinkách ako Sušice, Soběsuky, Roztoky u Prahy a v litoměřickom seminári. Od Veľkej noci 1972 pôsobil Tatran v novom obsadení: Vlado Koronthály (basgitara), Marian Hošek (gitara, pôvodne obaja zo skupiny Kostolné myši v Bratislave), Martina Kaplanová (flauta), Marcel Šiškovič (gitara).
V tomto období znova nahrali viaceré piesne z tvorby Marcela Šiškoviča. Keď sa po vysviacke rozišli, šírili nové piesne a žáner kresťanskej hudby medzi deťmi a mládežou ďalej. Keďže Marcel Šiškovič po vysviacke (1974) nedostal štátny súhlas na kňazské pôsobenie, pôsobil ako organista v kostole v Hlohovci. Činnosť Tatranu sa skončila v roku 1976, keď Marcel Šiškovič nastúpil ako kaplán do Zázrivej na Orave.
Existencia aktivít, štúdia a albumov bola po roku 1989 všeobecne známa. Neboli však oficiálne archivované. Mládež pokračovala až do roku 2005 v pôvodnom „samizdatovom“ šírení piesní vlastnoručne ofotenými a medzi sebou šírenými vydaniami na samostatných separátoch.
Až v roku 2005 vydalo Univerzitné pastoračné centrum sv. Jozefa Freinademetza v Bratislave zbierku 1371 piesní s textami a akordami pod názvom Spievatko. Viac ako 1200 mládežníckych piesní s akordami (UPC, Bratislava 2005). Pavol Kalata (nar. 1983), mladý salezián, začal zhromažďovať a uverejňovať tieto piesne aj prostredníctvom internetu (http://www.spievatko.sk). V roku 2014 začal realizovať projekt www.spevnik.saleziani.sk, kde bez historického ohraničenia znova zbiera texty, akordy, notové záznamy, históriu týchto piesní formou voľných príspevkov akýchkoľvek autorov s podporou Konferencie biskupov Slovenska.
Od roku 1998 sa vybrané notové transkripcie týchto piesní s kompletne aranžovaným sprievodom na klavíri alebo organe objavovali aj v prílohe časopisu Adoramus Te.
Všetky nahrávky sú v súčasnosti digitalizované na MP3 vďaka majiteľovi zbierky, textárovi a organizátorovi, Antonovi Fabianovi.