Tramping vznikol v Československu, približne v 20. rokoch 20. storočia a je to unikátna subklutúra, špecifická pre Československo. Členovia tohto hnutia - trampi - vandárci alebo tiež čundráci, sú ľudia ktorí zdieľajú lásku prírode a voľnému pohybu v nej. Mnohí sa dali na tramping aj skrz romantické ideály, ktoré sú zobrazené v knihách Jacka Londona, Karla Maya a podobne. Samotné slovo tramp pochádza z knihy Cesta, ktorú napísal Jack London. Tramping je síce spojený sa s túlaním po prírode, no väčšinou šlo o víkendové túlanie sa a pobyt v prírode, napríklad na miestach ktoré si trampi obľúbili a nazývali ich a dodnes nazývajú ako "flek". Flek môže byť lúka ale aj iné miesto v prírode, kde si napríklad trampi postavili dočasné obydlie - trampský zrub, alebo búda - ktorá je sídlom trampskej osady. Osada sa dá voľne definovať ako priateľské zoskupenie trampov. Platí zásada, že osadu si môžu založiť minimálne traja trampi, ale ako všade, i tu exitujú výnimky a mohlo sa stať, že osada mala i menej členov - dvoch. Tramping síce má nepísané pravidlá, napr. spôsob ako si podať ruku, či pozdraviť sa, ale nie všetci trampi sa týchto pravidiel držia rovnako. Samotní trampi sa o definície typu: "čo je to tramping" alebo "kto je to ozajstný tramp" do istej miery sporia.
Čo však môžeme vidieť u všetkých trampov a dá sa to považovať za ich spoločný znak, je láska k prírode, k túlaniu sa a k nezávislosti. Tieto "lásky" ich počas vlády komunistov (a nie len počas komunistov) dostávali do nepríjemných situácii, keďže vybočovali z bežného spoločenského rámca z hľadiska trávenia voľného času - víkendov, sviatkov a podobne. Tramping nemá jednotnú jasne formovanú hierarchickú štruktúru s jedným alebo viacerými vodcami. Osady sú nezávislé skupiny a existujú aj trampi, ktorí nepatria k žiadnej osade - takzvaní trampi-samotári. Každá osada, či jednotlivec o sebe, svojej aktivite, programe činnosti alebo členenia rozhodujú samostatne, v prípade skupín samozrejme na základe spoločnej dohody. Pre svoju neorganizovanosť a nezávislosť na politickom systéme boli trampi počas komunizmu podozriví a neraz čelili rôznym formám šikany, ale i napriek šikane si zachovali istú formu nezávislosti na režime a politickom systéme.
Zbierka písomností začala vznikať po roku 2003, kedy sa TZ Severka začala naplno venovať problematike uchovania trampskej histórie prostredníctvom zhromažďovania artefaktov, informácií a ich zverejňovaniu prostredníctvom príležitostných a tematických výstav a internetu. Jednotlivé časti zbierky boli získané nákupom (burzy, aukro, internet), darovaním alebo výmenou. Trampská literaútura a písomnosti sú rozsiahle. Je tu možné nájsť od dejepiseckých diel, ktorých autormi sú často skúsení dlhoroční trampi cez umeleckú tvorbu básne, prózu, úvahy, poviedky, po denníky a písane kroniky osád. V trampských písomnostiach sú zaznamenané obdobia vzniku trampingu v Československu od 20. rokov 20. storočia. Ukážkovým dielom je dielo Boba Hurikána - Dejiny trampingu, či Český tramping 1918-1945 od autorov Mareka Waica, Jiřího Kossla a ďalšie diela. Samotná zbierka síce začala vznikať v TZ Severka až v roku 2003, avšak obsahuje diela, ktoré sú podstatne staršie a zachytávajú nie len obdobie pred prvou svetovou vojnou ale i obdobie nástupu vlády komunistov, Pražskej jari a neskôr normalizácie. V obdobiach vlády komunistov boli napísané viaceré diela, no zvyčajne neboli oficiálne vydané. V rámci trampskej subkultúry sa pohybovali ako samizdaty, prípadne ako literatúra, ktorá sa nachádzala v domácich archívoch, či knižniciach.