Štrajk chorvátskych univerzitných študentov, ktorý sa konal v Záhrebe od 22. novembra do 3. decembra 1971, sa považuje za vyvrcholenie tzv. Masového hnutia, zameraného na ochranu chorvátskych národných záujmov v Juhoslávii v rokoch 1967 – 1971, teda v období známom tiež ako Chorvátska jar. Hnutie malo širokú podporu obyvateľstva a jeho protagonisti pochádzali z radov reformných straníkov, Matice chorvátskej (Matica hrvatska) a študentov. Požiadavky študentov zahŕňali ustanovenie Chorvátska ako suverénneho socialistického štátu chorvátskeho ľudu vo federatívnej Juhoslávii, podporu reformistického vedenia Ligy komunistov v Chorvátsku, odstránenie oponentov reforiem a zmenu systému distribúcie valút. Za jeden z atribútov požadovanej chorvátskej zvrchovanosti študenti totiž považovali právo Chorvátska na valuty, pochádzajúce z cestovného ruchu na jeho území, tak, aby sa nemuseli odovzdávať federálnym bankám. Práve táto požiadavka je zvečnená na plagáte, ktorý vyvesili na Záhrebskej univerzite a na viacerých verejných priestranstvách, a tiež v letákoch odovzdaných štátnemu zastupiteľstvu. Napriek tomu, že študenti verejne podporovali prezidenta Tita, on vnímal ich štrajk ako kontrarevolučný, čo vyhlásil aj na stretnutí v decembri roku 1972 v Karađorđeve. Vedúce postavy reformistického krídla strany boli nútené odstúpiť a chorvátske hnutie sa skončilo tým, že mnoho intelektuálov a študentov odsúdili na dlhodobé väzenie.